vizuálne / virtuálne

VIZUÁLNE / VIRTUÁLNE

DSC_1322
Viac

galéria online

pracovny 2 zosit
Viac

Milí školopovinní…📘😎😁
Pripravili sme pre vás kreatívny pracovný zošit, nakoľko nemáme aktuálne možnosť, stretávať sa osobne u nás v galérii. Budeme radi, ak sa aspoň zatiaľ zabavíme takto na diaľku. Listy budú postupne pribúdať, preto prosím pozorne sledujte našu stránku.

Pracovný zošit na stiahnutie tu

poznas galerie
Viac

Spoznáš galérie z obrázka? Bol si už v niektorej z nich? Alebo si okolo prechádzal? Všimol si si jednu zaujímavosť na vybraných galériach? Teraz pekne potráp svoje zmysly a skús uhádnuť správne odpovede…

IMG_20200330_113250_067
Viac

Aaaaaaaaa mámeee tu kvíz, na rozcvičenie si našich mozgových buniek…👍😁🎨😎

Ako dobre poznáš Stálu expozíciu Turčianskej galérie v Martine? Otestuj sa a pochváľ sa výsledkami.😊🙃😗😎

Link tu: https://forms.gle/C41h4efadzdb3hR8A

IMG_20200401_154133_014
Viac

Vyplň čas zmysluplne a zahraj sa s Fullom online puzzle. 🧠👨‍🦱😎👩‍🦱👩👨 Stačí iba kliknúť na dole uvedený link a už skladáš.
Hra pre malých i veľkých…prajeme príjemnú zábavu🧩🧩🧩👏👌✌️

Zvestovanie – Ľudovít Fulla, olejomaľba na plátne, 1939🎨

link tu: https://im-a-puzzle.com/fulla_zvestovanie_8yzyj41s.puzzle

IMG_20200402_114859

Veľkonočné tvorenie

Viac

Milé deti, milí priatelia… ☺️😊🙃
Nakoľko sa nám blíži VEĽKÁ NOC, natočili sme pre vás návody, ako si možno ozdobiť vaše veľkonočné vajíčka 🥚
Na videu nájdete dva rôzne spôsoby mramorovania vajec.

1. časť videa / mramorovanie s farbami na mramorovanie 🎨
Je nám jasné, že asi nie všetci máme tieto farby v dosahu domova, prípadne si ich ešte môžete objednať, a tak sme vytvorili ďalšiu možnosť…

2. časť videa / mramorovanie s lakmi na nechty – určite malé dámy majú po ruke, chlapci vaše sestry👩‍🦱, prípadne vaše mamičky👩‍🦰

Prajeme veľa zábavy! Určite budeme radi, ak sa nám pochválite s vašími výtvormi.🥰🥚🙃

91494893_3036314139722031_2664518146169241600_n

Dielo mesiaca

Viac

Dielo mesiaca: apríl
V rámci programu Dielo mesiaca zo zbierok Turčianskej galérie pokračujeme aj za zatvorenými dverami aspoň v takejto virtuálnej podobe. Na mesiac apríl vyberáme obraz od Imricha Weinera-Kráľa – Morena, 1950-1955.
Obraz Morena vnikol v období po návrate Imra Weinera-Kráľa z Paríža, z ktorého bol v roku 1950 vyhostený. Otvoril tak novú kapitolu života, ktorá pre neho nezačala práve najlepšie. V roku 1951 bol zadržaný pri pokuse o ilegálne prekročenie hraníc. Zároveň po období strávenom v cudzine, narážal na rôznymi smermi vyhranené programy umeleckých kruhov, ktoré v tom čase utvárali umelecký život na Slovensku. Ako spomína sám autor: „Boli to roky, v ktorých som cítil, že som sa mnohému v tunajšom umení aj keď nie odcudzil, ale aspoň vzdialil, preto som všeličomu musel znovu privykať.“ Nasledujúce roky strávil mnohými cestami po slovenských mestách či odľahlých kopaniciach hľadajúc inšpiráciu pre nové diela. Množstvo kresieb, akvarelov a olejomalieb, ktoré v tomto období vytvoril, zachytáva akoby snové krajiny, intímne ženské akty, lúky, kvety, miesta naplnené harmóniou, lyrickosťou a pozitivizmom. V niektorých dielach prevažuje jednoduchosť a zrozumiteľnosť blízka vtedy pretláčaného socialistického realizmu, v iných sa objavujú charakteristické znaky surrealizmu, ktoré autor začal výrazne využívať ešte v období pred druhou svetovou vojnou – otvorené okná a dvere do krajiny, levitujúce figúry či zostupujúce oblaky (Vidiecka romanca, 1950 https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.O_6251/zoom ). Niekedy až metafyzické krajinné panorámy v sebe prelínajú autorove spomienky na francúzske pobrežia s námetmi slovenského vidieka (Snežienky, 1955) alebo pozývajú diváka do meditatívneho prostredia vyprázdnených polí a otvorených horizontov. (Široké pole, 1955)
V tomto duchu by sme mohli charakterizovať aj prostredie druhého plánu obrazu Moréna. Prázdne lúky a kopce s poslednými zvyškami topiaceho sa snehu pohlcujú svojim tichom a pokojom akékoľvek záchytné body, ktoré by nad krajinou mohli dominovať. Aj centrálna figurálna scéna je akoby od tohto ticha odsadená či do neho neisto vložená. Miznúce línie mladých stromčekov strácajúcich sa v prostredí len v náznakoch oddeľujú zobrazenú scénu od jej prostredia. Folklórny motív vychádzajúci z pohanských zvykov oslavujúcich koniec zimy by sme bez poznania tohto, pre nás dobre známeho kontextu, mohli pokladať za súčasť autorovho surreálneho vyjadrenia. Opustenosť ženských postáv v krajine s figurínou morény, bez publika či sprievodu, ktoré by aspoň čiastočne naznačili naratív scény, túto nadrealisticky pôsobiacu situáciu iba zdôrazňujú. O výbere motívu môžeme preto hovoriť aj ako o prepojení mytológie slovenského folklóru s osobnou mytológiou a programom autora. Zobrazovanie dedinských a folklórnych motívov sa v tvorbe Imra W. Kráľa objavuje už v polovici dvadsiatych rokov. Nie však v ich monumentalizovaní, ale práve naopak, skôr v ich ironickom odľahčení smerujúcom až k sociálne kritickej satire. K motívu vynášania morény sa autor vracia aj neskôr v roku 1959, avšak už v oveľa popisnejšom a dynamickejšom spracovaní mnohofigurálnej scény.
Imrich Weiner-Kráľ (* 26. 10. 1901, Považská Bystrica – † 11. 8. 1978, Bratislava) je jedeným z najvýznamnejších slovenských maliarov a grafikov. Od roku 1919 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe a krátky čas aj na Českom vysokom učení technickom (architektúra). V roku 1922 pokračoval v štúdiu na Akadémii výtvarných umení v Düsseldorfe (prof. R. Döring, L. Heupel-Siegen), v roku 1923 v Berlíne a v roku 1924 v Paríži (École des Beaux-Arts, Acadèmie de Grande Chaumière Acadèmie Colarossi). Absolvoval niekoľko študijných pobytov v Paríži (1930, 1937), Berlíne a Dessau (Bauhaus, 1930). Začiatkom tridsiatych rokov sa jeho tvorba rozvinula smerom k asociačnému poetizmu a osobitej forme slovenského surrealizmu. V roku 1935 usporiadal spolu s maliarom Františkom Malým historicky prvú nadrealistickú výstavu v našom prostredí. Tridsiate roky sú preto považované za najprogresívnejšie ťažisko v rámci jeho tvorby. V roku 1961 sa natrvalo usadil v Bratislave.

Imrich Weiner Kráľ: Morena, 1950-1955, olej na maliarskej lepenke, 54 x 44 cm
O 148, dielo nadobudnuté v roku 1986

Untitled-2 (1)

Stále živá expozícia /online/

Viac

Pripomeňme si našu Stále živú expozíciu aspoň takto v skratke. Prostredníctvom vizuálneho / virtuálneho sveta máte tak jedinečnú možnosť, aspoň z časti nahliadnuť na jednotlivé obrazy priamo z pohodlia svojho domova…A aby to bolo ešte zaujímavejšie, pridávame opäť ďaľší kvíz  Ako dobre poznáš Stálu expozíciu Turčianskej galérie v Martine 2…
kliknite na tento link a už iba vypĺňajte https://forms.gle/s4rBQGLtkU1V23XY6 .

Príjemnú zábavu.

 

93375998_3066635416689903_8883341314276458496_n

Vedeli ste, že...

Viac

Najviac zastúpeným autorom v zbierkovom fonde TG je Jaroslav Vodrážka?
Jaroslav Vodrážka bol český maliar a ilustrátor najmä kníh pre deti a mládež, ktorý v rokoch 1923 – 1939 pôsobil ako výtvarný pedagóg v Martine. Medzi jeho najznámejšie diela patria ilustrácie detských knižiek Smelý Zajko, Dubkáčik a Budkáčik, Div a zázrak… Turčianska galéria vlastní 1385 malieb, kresieb a grafík tohto autora. Diela darovala galérii po autorovej smrti jeho manželka pani Ela Vodrážková.

94143592_3071874542832657_1604152813129039872_o

Kreatívne tvorenie / Odkrývanie

Viac

Milí priatelia, ďalší videonávod z našej ponuky. Spestrite si víkend pomôcou maľby s bielym voskom…
Budete potrebovať: nádobu s vodou, štetce, výkres, biele voskovky alebo vosk, vodové farby a fantáziu. Voskovkami môžete kresliť čokoľvek, kľudne sa len nechať viesť rukou… Pozorne sledujte, čo sa deje keď zapúštate farby do bieleho vosku… príjemné tvorenie, tiež sa môžeš pochváliť, čo ti vzniklo a poslať nám svoju tvorbu.

IMG_20200423_112415

Kreatívne tvorenie / šablóny

Viac

Pokračovanie v tvorivých aktivitách Turčianskej galérie / Kreatívne TVORenie…

 Šablóny – vytvorte si jednoducho a rýchlo

Budeme potrebovať:
Orezávač, manikúrové nožnice, obrázok ako predlohu, priesvitnú fóliu, výkres alebo textilnú tašku, farby, štetec, paletu, štipce, fixku, nádobu s vodou

Obrázok môžete zvoliť akýkoľvek, my sme sa inšpirovali naším obľúbeným Mikulášom Galandom…

Prajeme príjemné tvorenie.

DSC_3312

Vedeli ste, že...

Viac
V zbierkovom fonde Turčianskej galérie sa v súčasnosti nachádza 3858 zbierkových predmetov v šiestich výtvarných disciplínach?
Maľba – 485 diel
Kresba – 1798 diel
Grafika – 1298 diel
Sochárstvo – 166
Fotografia – 110
Iné médiá – 1
95261754_3098639493489495_6445418079206768640_o

Mohlo by vás zaujímať...

Viac
Nakoľko bol Mikuláš Galanda významná osobnosť slovenského výtvarného sveta a v našich zbierkach sa môžeme pýšiť veľkým zastúpením jeho tvorby, radi by sme vám ukázali jeho ďalšie „cennosti“. V našom depozitári sa tiež nachádzajú Galandove osobné veci ako jeho 👓, pastelky, farby, či rodinné fotografie. Teraz teda máte jedinečnú možnosť, vidieť niektoré z nich… Mikuláš Galanda, maliar, grafik a ilustrátor. Narodil sa 4. mája 1895 v Turčianskych Tepliciach. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti, na Umeleckopriemyselnej škole a na Akadémií výtvarných umení v Prahe. Počas študentských čias sa spriatelil s Ľ. Fullom, s ktorým tiež pôsobil ako pedagóg na Škole umeleckých remesiel v Bratislave. Taktiež spoločne vydali manifest moderného maliarstva Súkromné listy Fullu a Galandu (1930 – 1938). Za knižnú grafiku bol ocenený striebornou medailou na výstave v Paríži. Nakoľko zomrel predčasne, umelcova manželka Marie Galandová počas 2.svetovej vojny, úpenlivo schovávala jeho tvorbu zamurovanú pod schodišťom Galandovho ateliéru. Mikuláš Galanda patrí jednoznačne medzi špičku slovenského výtvarného sveta. Položil základy moderny na Slovensku spolu s ďalšími umelcami, a tak vytvoril priestor pre nové možnosti v slovenskej výtvarnej tradícii.
pracovny zosit vytvorene v turci

Pracovný zošit - Vytvorené v Turci / Umenie v lokálnom prostredí

Viac

Spomínate na výstavu Vytvorené v Turci – umenie v lokálnom prostredí?

Trvanie: 3. júl – 11. september 2019

Kurátor: Kristína Zvedelová

Zámerom výstavy bola realizácia skupinovej výstavy vybraných umelcov, ktorí žijú a aktívne tvoria na území Turca, prezentácia ich tvorby a myšlienok, ktoré zhodou okolností vznikajú na jednom geograficky vyčlenenom území.

Súčasťou sprievodných aktivít pre deti, bol tiež zaujímavý pracovný zošit. My vám teraz ponúkame možnosť, si ho stiahnuť v pdf forme a  možno si aj takto zaspomínať na výstavu.

Grafický vizuál printových materiálov: Katarína Jančovičová

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

na stiahnutie TU

95554386_3114966055190172_1982202173894688768_o

Vedeli ste, že...

Viac

Najstarším dielom v zbierkovom fonde TG je grafický list – medirytina nemeckého grafika z r. 1554 – 1600 Podobizeň Henricha III. Valois – kráľa francúzskeho. Dielo získala TG darom v roku 1987.

IMG_20200430_134614

Kreatívne tvorenie / ozdobné papiere

Viac
Pokračujeme v kreatívnom tvorení…
 vytvorte si ozdobný papier… využite staré voskovky️️️ a pripravte si podľa nášho návodu ozdobný papier, ktorý následne môžete využiť pri svojich ďalších kreatívnych projektoch. Môžete ho tiež využiť na menovky, pohľadnice, ľúbostné listy, vizitky a pod.
Budeme potrebovať:
– papier
– voskovky
– strúhadlo
– papier na pečenie
– žehličku
Pozor!!! Práca so žehličkou môže byť nebezpečná, poproste o o pomoc svojich rodičov, alebo niekoho z dospelých. Ak si dospel, môžeš aj sám
Podarili sa ti pekné výtvory? Pochváľ sa nám s nimi v správe. Príjemnú zábavu…
98078704_3149952468358197_3211637288224161792_o

Dielo mesiaca - máj

Viac

O 462 Želmíra Duchajová-Švehlová: Model, 1920 – 1930, olej na plátne, 40 x 49 cm

Pri príležitosti 140. výročia od narodenia maliarky, pedagogičky, spoluorganizátorky spolku Živena Želmíry Duchajovej-Švehlovej (6. mája 1880 Lazy pod Makytou – 15.5.1955 Martin) vyberáme z našich zbierok na svoju dobu unikátne dielo: Model, 1920 – 1930. Aj keď je obraz z formálneho hľadiska neskoršou verziou stredoeurópskeho impresionizmu a námetom zostáva v klasickej téme ženského aktu, v kontexte doby a prostredia jeho vzniku odvážne prekračuje zaužívané konvencie vo výtvarnom umení. Predovšetkým už len samotným prevzatím tradičného námetu nahého ženského tela, ktorý bol v dejinách umenia výlučne mužskou doménou. Z dnešného pohľadu sa nám táto zmena vtedy tradičných autorských pozícii môže zdať skoro bezpredmetnou. V období na začiatku 20. storočia však bola žena vo výtvarnom umení skôr zobrazovaným objektom, symbolom či múzou maliara – muža. Ako slobodná umelkyňa s vlastným pohľadom bola naozaj výnimočným zjavom nielen v domácom prostredí. Ženy umelkyne boli často označované za tie, ktoré nemajú na voľné umenie nadanie a možnosti ich akademického vzdelania boli okresávané na dekoratívne a úžitkové smery či na takzvané „dámske akademie“. Aj v rámci takejto akadémie bolo však štúdium obmedzované iba na niekoľko „prípustných“ námetových okruhov ako je krajinomaľba, portrét či zátišie. Dámsku akadémiu v Mníchove, na ktorej študovala Želmíra Duchajová-Švehlová opisuje sama autorka iba ako „ateliér pri ateliéri“. Okrem obmedzeného inštitucionálneho zázemia nenachádzala autorka oporu ani v domácom príliš konzervatívnom prostredí Martina, kam sa po štúdiu vrátila. Milan Thomka Mitrovský, ktorý v tom čase žil a tvoril v Martine, priamo zavrhoval jej úsilie o voľnú tvorbu a s nepochopením kritizoval jej uvoľnený štýl, charakteristický drsnosťou farebnej plochy, plošného zobrazovania či fragmentárnosťou kompozície. Pre jeho tradičné umelecké cítenie, ale aj starosvetsky zmýšľajúcu inteligenciu bol poburujúcim elementom samotný fakt jej vyrovnanej pozície: nezávislej ženy – maliarky.

Napriek tomu, že dielo Model nevieme s úplnou presnosťou datovať, (autorka až na niektoré výnimky svoje diela nedatovala), vieme že bolo vytvorené v období jej pôsobenia ako odbornej učiteľky kreslenia na štátnej meštianskej škole v Martine. Príklon k maľbe škvrnou v tomto obraze, ako aj v ostatnej tvorbe je zbavený akejkoľvek literárnej príťaže, typickej pre domáce prúdy impresionizmu. Oslobodenie sa od ťažkých tém či nostalgických nálad a príklon k otvorenému maliarskému pôžitkárstvu, sa v našom prostredí stáva skôr výnimkou. Táto sústredenosť na vnútorné, čisto maliarske problémy tak Duchajovú zaraďuje do vývojovo novšej problematiky postimpresionizmu. Dielo sa dostalo do zbierok kúpou v roku 1991 po výstave „Želmíra Duchajová-Švehlová – prvá slovenská maliarka“, realizovanej k 110. výročiu jej narodenia. Ide o jeden z celkovo ôsmich obrazov – olejomalieb od Ž. Duchajovej Švehlovej v zbierkach Turčianskej galérie v Martine.

Želmíra Duchajová-Švehlová (1880 – 1955)

bola prvou akademicky vzdelanou slovenskou maliarkou. Študovala na Umeleckej škole spolku umelkýň v Berlíne (1906 – 1910) a portrétnu maľbu na Dámskej akadémii výtvarných umení v Mníchove (1910 – 1914). Od roku 1919 žila a pôsobila v Martine, najskôr ako učiteľka kreslenia, neskôr ako maliarka v slobodnom povolaní. V rokoch 1918-1949 bola spoluorganizátorkou slovenského ženského hnutia, v rokoch 1920 – 1946 bola podpredsedníčkou spolku Živena.

102291401_3194559633897480_5986876375569530880_o

Dielo mesiaca - jún

Viac

Dielo mesiaca: Jozef Kostka, Messinská nevesta, 1942, bronz

Počas obdobia zatvorených kultúrnych inštitúcii sme si mnohí zvykli na dvojrozmerný svet obrazoviek, cez ktoré sme mohli sledovať najrôznejšie digitálne prezentácie, reprodukcie významných diel či celých virtuálnych výstav. Aký je teda rozdiel medzi obrazom v galérii a obrazom na obrazovke? A prečo treba prísť do galérie osobne? Jedným z mnohých dôvodov je osobne prežitý tretí rozmer vystavených diel. Aj preto sme sa na mesiac jún rozhodli vybrať ako dielo mesiaca sochu od významného predstaviteľa moderného sochárstva na Slovensku Jozefa Kostku.

V mnohých svojich sochárskych dielach podobne ako v soche Messinská nevesta sa autor inšpiroval tvorbou zakladateľa moderného sochárstva A. Rodina (1940 – 1917), ktorý za základ svojej tvorby považoval prírodu a vnútorné duševné stavy človeka. Miesto hladkej formy a detailného zobrazovania ženskej figúry tak J. Kostka preniesol do sochárskej hmoty rozbúrenú štruktúru pocitov, ktoré spolu s výrazným vyosením figúry na jednu stranu zvyšujú celkové napätie a dramatickosť motívu.

Samotný motív – Messinská nevesta je postavou z drámy od nemeckého básnika Friedricha Schillera z roku 1803. Žena, ktorá podľa výkladu snov svojho otca mala stáť za zánikom celého svojho rodu a podľa snov matky mala naopak spojiť svojich bratov, sa stala pre sochára alegóriu neistej budúcnosti a vnútornej rozpoltenosti.

Spolu s dielom sú nainštalované náletové dreviny stromov, ktoré vyrástli z popraskaných múrov Turčianskej galérie. Ich osud je podobný ako osud Messinskej nevesty, ktorú chcel vlastný otec nechať zabiť a matka zachraňovať. V súčasnej dobe, kedy je príroda rovnako ako kultúrne inštitúcie v neustálom ohrození, stojíme často pred otázkou komu pomôcť skôr. U nás za návštevu výstavy dostanete jeden „umelecký“ strom, ktorý sme zachránili vytiahnutím priamo z múrov galérie a v rámci výstavy sa ocitol priamo v nej. Kdekoľvek si tento strom s vlastnou históriou zasadíte, pomôžete rásť umeniu a aj prírode.

V ponuke sú: javor, lipa a breza.

5. jún – Svetový deň životného prostredia

Jozef Kostka (29. január 1912 Stupova – 20. september 1996 Bratislava)

Vyučil sa v dielni svojho strýka, ľudového keramikára Ferdiša Kostku (1878 – 1951), potomka habánskych hrnčiarov. V rokoch 1932 až 1937 študoval na UPŠ v Brne a Prahe u prof. K. Dvořáka. V roku 1938 absolvoval študijný pobyt v Paríži. Bol členom nadrealistického hnutia Avantgarda 38, ktoré združovalo pokrokových vedcov, filozofov, básnikov a výtvarných umelcov s vyhraneným antifašistickým postojom. Od 1940 pôsobil ako pedagóg na STVŠ. Najskôr na oddelení kresby a maľby, neskôr ako vedúci oddelenia figurálneho sochárstva. V rokoch 1948 – 1972 pôsobil ako profesor na VŠVU v Bratislave.

Kurátor diela mesiaca: Adam Galko

Fotografie: Zdeno Ziman

titulna foto

Instant X Peter Rónai / virtuálna prehliadka

Viac

Malá virtuálna ukážka toho, čo môžete vidieť priamo v expozícii Instant X Peter Rónai.

Príďte si spríjemniť popoludnie v galérii a zažite výstavu na vlastné oči.

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.

https://www.artsteps.com/view/5e999a330ffd1576c5493f2f

obraz

Dielo mesiaca / júl

Viac

O 90 Gejza Angyal: Gazda z Turca, 1927, olej na plátne 189×189 cm

 

 Dielo mesiaca – Gazda z Turca, 1927 je monumentálnym stvárnením motívu človeka v rurálnom prostredí. Štylizovaná figúra so záprahom koní stojí uprostred tradičnej turčianskej vidieckej scenérie, ktorú okrem učupených domčekov pod vysokými bralami dotvárali panské sídla renesančných a barokových kaštieľov. Tento ambivalentný vzťah vidieckeho a „meštianskeho“ štýlu si môžeme v obraze všimnúť aj v porovnaní odevov ústrednej postavy obrazu a postavy gazdu v pozadí. Námet postavený na dobovom kontraste sociálnych vrstiev žijúcich v tesnej blízkosti a vzájomnej závislosti je symbolicky podčiarknutý aj farebnými – komplementárnymi vzťahmi. Nie náhodou sa preto v centrálnej osi obrazu objavujú dva domčeky stojace v rámci farebného spektra priamo oproti sebe. V prírodnom prostredí sa táto polarita ešte umocňuje v podobe búrkových mračien vo vzťahu k belasomodrej oblohe a ďalej pokračuje v horskej panoráme kontrastom mäkkých pahorkov fatranských hôľ a ostrých skalnatých brál definujúcich prírodné špecifiká regiónu. Napriek tomu, že sa nám na prvý pohľad môže zdať, že ide o prostý žánrový motív zobrazujúci dobový výsek reality, z naznačených súvislostí môžeme vidieť, že ide viac o akési osobné zvnútornenie témy autorom a posunutím skutočnosti do symbolickej roviny. Do akej miery už autor obrazu podrobil krajinné špecifiká vlastnej výtvarnej interpretácii a do akej miery sa pridŕžal videnej reality môžu čiastočne poznať už iba tí, ktorí vedia o aké miesto v našom regióne sa jedná.

V rámci mesiaca júl má preto Turčianska galéria v Martine pre Vás tip na výlet a zároveň výzvu nájsť a odfotiť rovnaký pohľad na krajinu, aký maľoval Gejza Angyal pred viac ako deväťdesiatimi rokmi. Do akej miery sa táto krajina zmenila? Zostalo ešte niečo z dobových kontrastov alebo pribudli nové? Vaše fotografie na tieto témy nám môžete posielať do správy na našej facebookovej stránke, kde ich budeme postupne zverejňovať.

Gejza Angyal (1888 – 1956) maliar a grafik sa narodil v Kremnici, kde prežil väčšinu svojho života a od roku 1919 tvoril ako výtvarník v slobodnom povolaní. Autor študoval v rokoch 1906-1911 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Edvih-Illés, Olgyay). V roku 1913 absolvoval študijný pobyt na súkromnej maliarskej škole Simona Hollósyho v Mníchove. Od roku 1914 pôsobil ako profesor Štátnej kovorobnej priemyselnej školy v Banskej Bystrici. Gejza Angyal je autor, ktorého tvorba je v rámci dejín slovenského výtvarného umenia zaraďovaná skôr za okraj hlavných prúdov moderny, aké sa viazali ku kultúrnym centrám prvej polovice 20. storočia na Slovenku. Napriek tomu, začiatky jeho voľnej – hlavne grafickej tvorby presahovali svojou sociálnou angažovanosťou a naturalizmom priemer vtedajších romantizujúcich tendencií prehliadajúcich negatívne momenty v spoločnosti. Medzi najznámejšie preto patria jeho grafické cykly z baníckej Kremnice, ilustrujúce život baníkov (1910) a garbiarov (1911). Pre jeho maľbu sú charakteristické monumentálne chápané žánrové scény, medzi ktoré najčastejšie patria krajinné výjavy z okolia Kremnice. Inšpirovaný autormi ako Miháli Munkácsy, István Rétia, či nagybánskou školou, rozvíja svoje maľby v duchu luminizmu, secesného impresionizmu. Gejza Angyal sa v roku 1926 stal čestným členom Société nationale des Beaux-arts v Paríži. Bol členom Maďarskej spoločnosti pre vedu, literatúru a umenie v Bratislave, od roku 1920 Jednoty výtvarných umelcov Slovenska, Umeleckého spolku v Bratislave, Syndikátu výtvarných umelcov v Prahe, a košickej Kazinczyho spoločnosti.

Peter Gall

Dielo mesiaca / september

Viac

Názov: STOJACI ŽENSKÝ AKT ODZADU V POLI

Rok: 1922-1925,

Technika: lept, papier,

Rozmer: 11 x 6,7 cm;

Ako hovorí aj samotný názov, pred nami sa vo svojej nahej kráse skrýva medzi kvetmi žena. Jej telo sa dá interpretovať ako krása čistoty, nežnosti, čo ešte viac podčiarkujú rastliny zobrazené pri jej nohách. Akoby, pred nami rozkvitala ľudská krása, podobne ako okolo aktu kvitnú kvety v poli.

Autor pracoval s kontrastom, ktorý sa mu podaril dosiahnuť so striedaním hrúbky nanášaných čiar. Mäkké záhyby ženského tela, okolo ktorých prechádzajú línie vzdialených hôr. Pri vytváraní použil techniku leptu, vďaka ktorej sa mu podarilo grafike pridať objemnosť a plastickosť.

Ide o jedno z ranných diel Galandovej tvorby, ktoré vzniklo v roku 1922, teda v období jeho štúdia v Prahe. Ale aj napriek tomu, v ňom môžeme cítiť Galandovu ruku.

Okolo grafiky je naznačený rám, ktorý nám prezrádza rozmer podkladovej platne, na ktorej je vyrytá predloha diela. Aj napriek svojím malým rozmerom je táto grafika pútavou ukážkou schopností otca slovenskej moderny.

Tradičnú statickosť diel Galandu tu nahrádza pocit dynamiky, ktorý je vytvorený nepravidelnými líniami a taktiež polohou ženského tela. Žena už-už urobí krok, prehodí si vlasy a otočí sa nám tvárou. Áno, taká „grafická momentka“.

Technika leptu?

Leptanie podkladovej dosky patrí k technikám grafickej tvorby. Na rozdiel od suchej ihly, sa tu pracuje s roztokom kyseliny. Autor si na kovový podklad vyreže ihlou, alebo rydlom tvar ktorý chce graficky preniesť na papier. Plochy, ktoré sa majú zanechať, aby tvorili obrysové línie v budúcej grafike sa natrú špeciálnou zmesou, ktorá sa podobá vosku. Druhá strana a hrany sa pretrú lakom a potom sa na presne stanovený čas doska ponorí do kyseliny, ktorá vypáli nechránené miesta na matrici. Matrica sa potom usuší a nanesie sa na ňu farba a forma sa otlačí na papier alebo iný podklad.