vankuse celkovy pohl

Ľ.S. (De)materializovaná

viac info

Vystavujúca autorka:

Ľuba Sajkalová

Kurátorky: 

Daniela Čarna, Petra Hanáková

Ľuba Sajkalová (1973 – 2019, Bratislava) je na vizuálnej scéne známa aj neznáma. Jej tvorba, s východiskom v textilnom médiu, priniesla na výtvarnú scénu ekologické a komunitné témy, etnografickú citlivosť, fenomén pamäti a rodinnej histórie či materiálovú empatiu. Charakterizuje ju procesuálnosť a otvorenosť, participatívnosť, rodová citlivosť, sociálne kontexty, ekologické princípy či metóda „tvorivej“ prokrastinácie a pomalej tvorby. Procesuálne prístupy z tvorby zároveň prenášala aj

do pedagogickej a galerijno-pedagogickej praxe.

Výstava mapuje tvorbu autorky a stopu, ktorú zanechala na výtvarnej scéne. Ukazuje Ľubu Sajkalovú ako človeka spolupráce – v centre jej života a tvorby boli vzťahy, procesy a príbehy viac ako konečný artefakt. Jej ambíciou nie je iba predstaviť umelkyňu, ktorej dielo sa chorobou predčasne uzavrelo. Chceme zároveň ukázať, akou originálnou a „zápalnou“ osobnosťou bola aj to, že v mnohých aspektoch svojho uvažovania bola vyslovene priekopnícka.

Frame 108 (9)

PARALELNÉ SVETY

viac info

Vystavujúce autorky:

Sylvia Birkušová, Blanka Cepková a Beáta Gerbócová.

Kurátorka:

Zuzana Sýkorová

Výstava predstavuje výber z prevažne súčasnej voľnej textilnej tvorby troch výtvarníčok
Blanky Cepkovej, Beáty Gerbócovej, ktoré súčasne pedagogicky pôsobia v Ateliéri textilnej tvorby
a Sylvie Birkušovej, ktorá zároveň vedie Ateliér reštaurovania textilu na VŠVU v Bratislave.
Názov výstavy odkazuje na možné súkromné paralelné svety, v ktorých dokážeme slobodne
existovať súbežne s viacerými ďalšími. V jednom z nich sa autori/ky oslobodení/é od reality a
povinností všedného dňa môžu naplno venovať výlučne svojej tvorbe. Zároveň je odkazom na
paralelné svety troch textilných výtvarníčok, ktoré sa uskutočňujú pomerne blízko seba, niekedy sa
vzájomne dotýkajú, no napriek tomu sú odlišné, uchovávajú si svoju inakosť, originalitu a
výnimočnosť.
Všetky tri autorky pracujú s médiom textilu veľmi otvorene a inovatívne, ich sloboda vyrastá
zo suverénneho zvládnutia tradičných i súčasných technologických postupov a techník, každá je
výraznou individualitou.
Dalo by sa povedať, že pre Blanku Cepkovú a Beátu Gerbócovú sa „osobnou“ v našich
zemepisných šírkach až „prisvojenou“ technikou, stala technika digitálneho žakárového tkania.
Technika prameniaca v histórii, spája v sebe sofistikovanosť súčasnej technológie, ktorá prevláda
najmä v prípravnej fáze vzniku diela s archaickým remeselným postupom ručného tkania. Ako
väčšina textilných techník a postupov vyžaduje okrem idey a invencie sústredenie, trpezlivosť a čas.
Blanka Cepková sa venuje textilnému a emailovému šperku, tvorbe komorných objektov
a ako už bolo povedané, najmä digitálnej žakárovej tapisérii. V cykle Botanicus sa necháva
inšpirovať prírodovednými výskumnými expedíciami, ktoré prebiehali v 19. st. a smerovali do
dovtedy neprebádaných území, z ktorých sa bádatelia vracali s množstvom kresieb a exemplárov
neznámych, fantastických rastlín. Vo svojej súkromnej rajskej záhrade vytvára Blanka Cepková
fantastické, imaginárne rastliny. Vytkané v tapisériách fascinujú svojou krásou a monumentalitou,
vyrastajú z poetiky jemnej dokumentárnej kresby 19. st. Zväčšením ich tvarov, budovaním
priestorovej hĺbky, detailnou kresbou, navodzuje dojem trojrozmerného priestoru aj ich reálnej
existencie.

Cyklom Botanicus podľa slov autorky, upozorňuje „na dôležitosť ochrany nielen sveta
fantázie, ale aj reálneho sveta prírody pre ďalšie generácie.“ V najnovšom cykle tapisérií Znamenie

 

Frame 109

Jaro Varga
Priadkač, pradiar, spriadač...

viac info

Názov workshopu: Priadkač, Pradiar, Spriadač

Autor: Jaro Varga

Miesto: Turčianska galéria v Martine – Stále ţivá expozícia

workshopy s autorom: 24.11.2023 14.00 – 17.00

workshop: Priadkač 25.11.2023 14.00 – 17.00

workshop: Pradiar 28.11.2023 14.00 – 17.00

workshop: Spriadač Otvorenie výstavy: 29.11.2023 o 17.00h

Sprievodné podujatie – performance Martin Talaga

Participatívna inštalácia Jara Vargu v stálej expozícii Turčianskej galérie nadväzuje na problematiku kontramonumentu pre mesto Martin, ktorý sa oproti klasickým pomníkom neustále mení, vyzýva k interakcii, namiesto utešovania provokuje, nie je posvätným, nevytvára kult osobnosti ale je otvorený k vlastnému narúšaniu. Ústrednou témou udalosti sa stáva rozpletanie národného mýtu v nadväznosti na diela Martina Benku (*1888 – †1971). Autor reaguje na zabudnuté príbehy a osobnosti našich dejín, ako napríklad kontroverznú postavu švajčiarskeho výtvarného teoretika a slovakofila Williama Rittera (*1867 – †1955), ktorý o Benkovi napísal prvú rozsiahlu monografiu vo francúzštine, no pre svoj pôvod a otvorený homosexuálny vzťah vybočoval z tradičných naratívov národných dejín a ideológie bývalého totalitného reţimu. Do dialógu tieţ vstupuje obraz Priadka, 1935-1940 od Ţelmíry Duchajovej-Švehlovej (*1880 – †1955), prvej akademicky vzdelanej maliarky, ktorej diela sa vymykali zámerom Slovenskej výtvarnej moderny a v duchu neskorého stredoeurópskeho impresionizmu sa autorka sústredila skôr na svoj intímny pohľad do prostredia malomesta a vidieckej krajiny. Ako médium na tvorbu kontramonumentov si autor Jaro Varga volí nevýtvarný materiál tradičných syrových korbáčikov. Tie sa postupným rozpletaním (folklórneho ornamentu) stávajú opäť novými cestičkami k našej histórii s arómou rurálneho prostredia, v ktorom vznikali. Autor vyzýva k spolupráci na sochárskych dielach aj širokú verejnosť, ktorá sa môţe zapojiť do spoločného dialógu o zabudnutých osobnostiach nášho mesta a dopĺňať tak stálu expozíciu galérie.

Adam Galko, kurátor Turčianskej galérie v Martine

výstava potrvá do: 24/02/2024

Frame 109 (1)

Katarína Vido - NOVÁ HORA

viac info

Katarína Vido

kurátor: Adam Galko

výstava potrvá do: 16/03/2024

Nová hora môže byť kultúrny fenomén reagujúci na termín Nová vlna, ktorý sa naopak vyznačuje spomalenou dynamikou nástupu presahujúcou naše vnímanie (vlnenie ako vrásnenie). Tiež ním môžeme označiť súbor geologických vrstiev a sedimentov antropocénu. V autorkinych dielach ide aj o formu imaginácie prepájajúcej emocionálne prežívanie s geografiou.

Výstava predstavuje výsledok ročného výskumu autorky, v ktorom reaguje na krajinu regiónu Turiec. Ten sa pre ňu stal v posledných rokoch novým domovom a priestorom pre nové tvorivé východiská. Formou prechádzky postupne spoznáva prírodný reliéf krajiny, pričom jednotlivé vrstevnice a línie horizontov prepisuje do drobných skíc a plánov.

Romantizujúce objavovanie nových ciest v krajine sa zároveň prelínajú s vnútorným hľadaním, mapovaním osobných zážitkov a pocitov. Vzniká tak séria malieb a koláží v štýle Bad painting ako záznamov fyzického a mentálneho putovania, geografických súradníc k vnútornej imaginácii o Novej hore.

Katarína Vido /Škamlová/ (*1993, Lučenec) je absolventkou voľnej grafickej tvorby Vysokejškoly výtvarných umení v Bratislave. V súčasnosti sa venuje výtvarnej edukácii, pričom k detskej tvorbe pristupuje aj ako autorka vo vzájomnom dialógu (Tvoje deti, 2021). Dôležitým je pre ňu spontánny a hravý prístup s presahmi medzi vizuálnym, literárnym a pohybovým médiom. Vo svojej tvorbe okrem grafiky využíva médium maľby, koláže a ich počítačovej postprodukcie. Je tiež autorkou niekoľkých autorských kníh ( Slepé dievčatko a sedem dní návratu, 2017, Od žltej k modrej, 2018, Hľadanie Godota, 2019).