Galéria online
Martina Mäsiarová - Rozhovor s pozorovateľom
Kurátorka: Beáta Jablonská
6.5.2021 – 30.6.2021
Grafický dizajn: Lucia Gamanová
Výstava Martiny Mäsiarovej Rozhovor s pozorovateľom je jedným z ďalších krokov jej výtvarného
program u, ktorý si začala formulovať už počas štúdia na Vysokej škole výtvarných umení
v Bratislave, v rokoch 2012 2018. Školský ateliér jej dal príležitosť sústredene sa venovať tomu, čo
je dnes hlavným leitmotívom jej tvorby: artikulovať a zviditeľňovať to, čo vnímame ako len ťažko
uchopiteľné emóciu, pocit, spomienku, alebo zážitok.
Pracovný list
Pre deti sme k výstave pripravili pracovný list, ktorý si môžete stiahnuť, vytlačiť a vypracovať.
Ladislav Záborský - Nebo ako závažná realita
Kurátorka: Jarmila Kováčová
6.5.2021 – 30.6.2021
Nebo je tak závažná realita, že sám Boh sa dal ukrižovať, aby nám ho otvoril!
Ladislav Záborský
Výstava venovaná storočnici narodenia akad. maliara Ladislava Záborského v Turčianskej galérii v Martine
predstavuje v prevažnej miere autorovu maliarsku tvorbu v retrospektívnom zábere, ktorá vznikala od konca
30. roko v 20. storočia až do prvej dekády 21. storočia s ambíciou predstaviť návštevníkom výstavy
rozmanitosť a členitosť tém a motívov, ku ktorým sa Ladislav Záborský vracal počas svojej
sedemdesiatpäťročnej tvorivej cesty.
Pracovný list
Pre deti sme k výstave pripravili pracovný list, ktorý si môžete stiahnuť, vytlačiť a vypracovať.
Stále živá expozícia
Výtvarné umenie Turca 20. Storočia.
Stála expozícia predstavuje význam a podobu výtvarného umenia 20. storočia prostredníctvom výberu z tvorby
umelcov, ktorí z Turca pochádzajú, alebo v ňom, či preň nejaký čas pôsobili. Chronologickým spôsobom
Vás výstava prevedie výtvarnými obdobiami od klasického zamerania portrétu, cez obraz vidieckej slovenskej
krajiny a jej človeka k téme mesta s jeho rôznymi sociálnymi problémami, až po dramatické životné situácie
druhej svetovej vojny a k obdobiu po normalizácii.
Kurátori: Zita Kostrová, Adam Galko
Pracovný list
Pre deti sme k výstave pripravili pracovný list, ktorý si môžete stiahnuť, vytlačiť a vypracovať.
VIZUÁLNE / VIRTUÁLNE
galéria online
Virtuálna prehliadka / Márnosť šedivá
Autor: Fero Lipták
Kurátor: Zuzana Mazúrová
Trvanie výstavy: 15.10.2020 – 31.3.2021
Fero Lipták vyštudoval Strednú umelecko – priemyselnú školu v Košiciach odbore grafika a Vysokú školu múzických umení v Bratislave, kde sa venoval divadelnej scénografii. Na výstave v TG bola milovníkom postavičky Fera Liptáka pripravená expozícia kolekcie maľby, scénografie z filmov, na ktorých pracoval ale aj divadelná scénografia. Taktiež bolo možné vidieť plastiky, ilustrácie a zápisky z jeho denníkov, ktoré často odrážajú aktuálne témy diania života, ktorého sme súčasťou všetci. Fero Lipták nás oslovuje svojou priamosťou a podnetmi z bežného života humornou formou jemu vlastnou a nenapodobiteľnou.
Online prehliadka tu:
Virtuálna prehliadka / Zdieľané územia ticha
Autor: Kristína Bukovčáková
Kurátor: Andrea Smitková
Trvanie výstavy: 15.10.2020 – 4.2.2021
Výstava s názvom “Zdieľané územia ticha” výtvarníčky Kristíny Bukovčákovej predstavuje jej najnovšiu tvorbu ovplyvnenú ekologickým zaťažením planéty. Vytvára vlastnú hru archetypov sústredených v zhlukových kolážach. Kombinuje fragmenty prírodných štruktúr a oživenej flóry s obrazovým svetom sociálnych sietí. Zobrazuje svet animálny, kde si všetky stvorenia len ťažko nachádzajú svoje úkryty pred svetom. Nebadane nadväzuje na situáciu dneška spojenú s pandémiou, kedy celé ľudstvo zostalo nechcene uzavreté vo svojich “zimoviskách”: bytoch a domoch. Kolorit prešiel v tvorbe autorky z jemných teplých tónov k tmavým depresívnejším farbám, čo čiastočne súvisí aj s využívaním airbrushu ako prevažujúcej techniky maľby. Druhým nie menej dôležitým faktorom je presah z vymedzeného rámcu obrazu smerom von, týmto zásahom vytvára pre maľbu novú dimenziu „in situ“. Maliarsky sa neobmedzuje len na plátno ale prirodzene prerastá do stien expozície.
Online prehliadka tu:
Autorská prednáška v podaní lektorky TG – Miroslavy Moncmanovej. VO SVETE OBRAZOV I.
Maliar alebo remeselník?
Kto všetko pracuje v galérii?
Čím sa líši historik umenia od kurátora?
Toto a ešte viac sa dozviete z nasledujúceho videa.
Video je záznamom z online prednášky, ktorá prebehla 22/10/2020.
Link na video:
Milí školopovinní…???
Pripravili sme pre vás kreatívny pracovný zošit, nakoľko nemáme aktuálne možnosť, stretávať sa osobne u nás v galérii. Budeme radi, ak sa aspoň zatiaľ zabavíme takto na diaľku. Listy budú postupne pribúdať, preto prosím pozorne sledujte našu stránku.
Pracovný zošit na stiahnutie tu
Dielo mesiaca / september
Názov: STOJACI ŽENSKÝ AKT ODZADU V POLI
Rok: 1922-1925,
Technika: lept, papier,
Rozmer: 11 x 6,7 cm;
Ako hovorí aj samotný názov, pred nami sa vo svojej nahej kráse skrýva medzi kvetmi žena. Jej telo sa dá interpretovať ako krása čistoty, nežnosti, čo ešte viac podčiarkujú rastliny zobrazené pri jej nohách. Akoby, pred nami rozkvitala ľudská krása, podobne ako okolo aktu kvitnú kvety v poli.
Autor pracoval s kontrastom, ktorý sa mu podaril dosiahnuť so striedaním hrúbky nanášaných čiar. Mäkké záhyby ženského tela, okolo ktorých prechádzajú línie vzdialených hôr. Pri vytváraní použil techniku leptu, vďaka ktorej sa mu podarilo grafike pridať objemnosť a plastickosť.
Ide o jedno z ranných diel Galandovej tvorby, ktoré vzniklo v roku 1922, teda v období jeho štúdia v Prahe. Ale aj napriek tomu, v ňom môžeme cítiť Galandovu ruku.
Okolo grafiky je naznačený rám, ktorý nám prezrádza rozmer podkladovej platne, na ktorej je vyrytá predloha diela. Aj napriek svojím malým rozmerom je táto grafika pútavou ukážkou schopností otca slovenskej moderny.
Tradičnú statickosť diel Galandu tu nahrádza pocit dynamiky, ktorý je vytvorený nepravidelnými líniami a taktiež polohou ženského tela. Žena už-už urobí krok, prehodí si vlasy a otočí sa nám tvárou. Áno, taká „grafická momentka“.
Technika leptu?
Leptanie podkladovej dosky patrí k technikám grafickej tvorby. Na rozdiel od suchej ihly, sa tu pracuje s roztokom kyseliny. Autor si na kovový podklad vyreže ihlou, alebo rydlom tvar ktorý chce graficky preniesť na papier. Plochy, ktoré sa majú zanechať, aby tvorili obrysové línie v budúcej grafike sa natrú špeciálnou zmesou, ktorá sa podobá vosku. Druhá strana a hrany sa pretrú lakom a potom sa na presne stanovený čas doska ponorí do kyseliny, ktorá vypáli nechránené miesta na matrici. Matrica sa potom usuší a nanesie sa na ňu farba a forma sa otlačí na papier alebo iný podklad.
Dielo mesiaca / júl
O 90 Gejza Angyal: Gazda z Turca, 1927, olej na plátne 189×189 cm
Dielo mesiaca – Gazda z Turca, 1927 je monumentálnym stvárnením motívu človeka v rurálnom prostredí. Štylizovaná figúra so záprahom koní stojí uprostred tradičnej turčianskej vidieckej scenérie, ktorú okrem učupených domčekov pod vysokými bralami dotvárali panské sídla renesančných a barokových kaštieľov. Tento ambivalentný vzťah vidieckeho a „meštianskeho“ štýlu si môžeme v obraze všimnúť aj v porovnaní odevov ústrednej postavy obrazu a postavy gazdu v pozadí. Námet postavený na dobovom kontraste sociálnych vrstiev žijúcich v tesnej blízkosti a vzájomnej závislosti je symbolicky podčiarknutý aj farebnými – komplementárnymi vzťahmi. Nie náhodou sa preto v centrálnej osi obrazu objavujú dva domčeky stojace v rámci farebného spektra priamo oproti sebe. V prírodnom prostredí sa táto polarita ešte umocňuje v podobe búrkových mračien vo vzťahu k belasomodrej oblohe a ďalej pokračuje v horskej panoráme kontrastom mäkkých pahorkov fatranských hôľ a ostrých skalnatých brál definujúcich prírodné špecifiká regiónu. Napriek tomu, že sa nám na prvý pohľad môže zdať, že ide o prostý žánrový motív zobrazujúci dobový výsek reality, z naznačených súvislostí môžeme vidieť, že ide viac o akési osobné zvnútornenie témy autorom a posunutím skutočnosti do symbolickej roviny. Do akej miery už autor obrazu podrobil krajinné špecifiká vlastnej výtvarnej interpretácii a do akej miery sa pridŕžal videnej reality môžu čiastočne poznať už iba tí, ktorí vedia o aké miesto v našom regióne sa jedná.
V rámci mesiaca júl má preto Turčianska galéria v Martine pre Vás tip na výlet a zároveň výzvu nájsť a odfotiť rovnaký pohľad na krajinu, aký maľoval Gejza Angyal pred viac ako deväťdesiatimi rokmi. Do akej miery sa táto krajina zmenila? Zostalo ešte niečo z dobových kontrastov alebo pribudli nové? Vaše fotografie na tieto témy nám môžete posielať do správy na našej facebookovej stránke, kde ich budeme postupne zverejňovať.
Gejza Angyal (1888 – 1956) maliar a grafik sa narodil v Kremnici, kde prežil väčšinu svojho života a od roku 1919 tvoril ako výtvarník v slobodnom povolaní. Autor študoval v rokoch 1906-1911 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Edvih-Illés, Olgyay). V roku 1913 absolvoval študijný pobyt na súkromnej maliarskej škole Simona Hollósyho v Mníchove. Od roku 1914 pôsobil ako profesor Štátnej kovorobnej priemyselnej školy v Banskej Bystrici. Gejza Angyal je autor, ktorého tvorba je v rámci dejín slovenského výtvarného umenia zaraďovaná skôr za okraj hlavných prúdov moderny, aké sa viazali ku kultúrnym centrám prvej polovice 20. storočia na Slovenku. Napriek tomu, začiatky jeho voľnej – hlavne grafickej tvorby presahovali svojou sociálnou angažovanosťou a naturalizmom priemer vtedajších romantizujúcich tendencií prehliadajúcich negatívne momenty v spoločnosti. Medzi najznámejšie preto patria jeho grafické cykly z baníckej Kremnice, ilustrujúce život baníkov (1910) a garbiarov (1911). Pre jeho maľbu sú charakteristické monumentálne chápané žánrové scény, medzi ktoré najčastejšie patria krajinné výjavy z okolia Kremnice. Inšpirovaný autormi ako Miháli Munkácsy, István Rétia, či nagybánskou školou, rozvíja svoje maľby v duchu luminizmu, secesného impresionizmu. Gejza Angyal sa v roku 1926 stal čestným členom Société nationale des Beaux-arts v Paríži. Bol členom Maďarskej spoločnosti pre vedu, literatúru a umenie v Bratislave, od roku 1920 Jednoty výtvarných umelcov Slovenska, Umeleckého spolku v Bratislave, Syndikátu výtvarných umelcov v Prahe, a košickej Kazinczyho spoločnosti.
Dielo mesiaca - jún
Dielo mesiaca: Jozef Kostka, Messinská nevesta, 1942, bronz
Počas obdobia zatvorených kultúrnych inštitúcii sme si mnohí zvykli na dvojrozmerný svet obrazoviek, cez ktoré sme mohli sledovať najrôznejšie digitálne prezentácie, reprodukcie významných diel či celých virtuálnych výstav. Aký je teda rozdiel medzi obrazom v galérii a obrazom na obrazovke? A prečo treba prísť do galérie osobne? Jedným z mnohých dôvodov je osobne prežitý tretí rozmer vystavených diel. Aj preto sme sa na mesiac jún rozhodli vybrať ako dielo mesiaca sochu od významného predstaviteľa moderného sochárstva na Slovensku Jozefa Kostku.
V mnohých svojich sochárskych dielach podobne ako v soche Messinská nevesta sa autor inšpiroval tvorbou zakladateľa moderného sochárstva A. Rodina (1940 – 1917), ktorý za základ svojej tvorby považoval prírodu a vnútorné duševné stavy človeka. Miesto hladkej formy a detailného zobrazovania ženskej figúry tak J. Kostka preniesol do sochárskej hmoty rozbúrenú štruktúru pocitov, ktoré spolu s výrazným vyosením figúry na jednu stranu zvyšujú celkové napätie a dramatickosť motívu.
Samotný motív – Messinská nevesta je postavou z drámy od nemeckého básnika Friedricha Schillera z roku 1803. Žena, ktorá podľa výkladu snov svojho otca mala stáť za zánikom celého svojho rodu a podľa snov matky mala naopak spojiť svojich bratov, sa stala pre sochára alegóriu neistej budúcnosti a vnútornej rozpoltenosti.
Spolu s dielom sú nainštalované náletové dreviny stromov, ktoré vyrástli z popraskaných múrov Turčianskej galérie. Ich osud je podobný ako osud Messinskej nevesty, ktorú chcel vlastný otec nechať zabiť a matka zachraňovať. V súčasnej dobe, kedy je príroda rovnako ako kultúrne inštitúcie v neustálom ohrození, stojíme často pred otázkou komu pomôcť skôr. U nás za návštevu výstavy dostanete jeden „umelecký“ strom, ktorý sme zachránili vytiahnutím priamo z múrov galérie a v rámci výstavy sa ocitol priamo v nej. Kdekoľvek si tento strom s vlastnou históriou zasadíte, pomôžete rásť umeniu a aj prírode.
V ponuke sú: javor, lipa a breza.
5. jún – Svetový deň životného prostredia
Jozef Kostka (29. január 1912 Stupova – 20. september 1996 Bratislava)
Vyučil sa v dielni svojho strýka, ľudového keramikára Ferdiša Kostku (1878 – 1951), potomka habánskych hrnčiarov. V rokoch 1932 až 1937 študoval na UPŠ v Brne a Prahe u prof. K. Dvořáka. V roku 1938 absolvoval študijný pobyt v Paríži. Bol členom nadrealistického hnutia Avantgarda 38, ktoré združovalo pokrokových vedcov, filozofov, básnikov a výtvarných umelcov s vyhraneným antifašistickým postojom. Od 1940 pôsobil ako pedagóg na STVŠ. Najskôr na oddelení kresby a maľby, neskôr ako vedúci oddelenia figurálneho sochárstva. V rokoch 1948 – 1972 pôsobil ako profesor na VŠVU v Bratislave.
Kurátor diela mesiaca: Adam Galko
Fotografie: Zdeno Ziman
Dielo mesiaca - máj
O 462 Želmíra Duchajová-Švehlová: Model, 1920 – 1930, olej na plátne, 40 x 49 cm
Pri príležitosti 140. výročia od narodenia maliarky, pedagogičky, spoluorganizátorky spolku Živena Želmíry Duchajovej-Švehlovej (6. mája 1880 Lazy pod Makytou – 15.5.1955 Martin) vyberáme z našich zbierok na svoju dobu unikátne dielo: Model, 1920 – 1930. Aj keď je obraz z formálneho hľadiska neskoršou verziou stredoeurópskeho impresionizmu a námetom zostáva v klasickej téme ženského aktu, v kontexte doby a prostredia jeho vzniku odvážne prekračuje zaužívané konvencie vo výtvarnom umení. Predovšetkým už len samotným prevzatím tradičného námetu nahého ženského tela, ktorý bol v dejinách umenia výlučne mužskou doménou. Z dnešného pohľadu sa nám táto zmena vtedy tradičných autorských pozícii môže zdať skoro bezpredmetnou. V období na začiatku 20. storočia však bola žena vo výtvarnom umení skôr zobrazovaným objektom, symbolom či múzou maliara – muža. Ako slobodná umelkyňa s vlastným pohľadom bola naozaj výnimočným zjavom nielen v domácom prostredí. Ženy umelkyne boli často označované za tie, ktoré nemajú na voľné umenie nadanie a možnosti ich akademického vzdelania boli okresávané na dekoratívne a úžitkové smery či na takzvané „dámske akademie“. Aj v rámci takejto akadémie bolo však štúdium obmedzované iba na niekoľko „prípustných“ námetových okruhov ako je krajinomaľba, portrét či zátišie. Dámsku akadémiu v Mníchove, na ktorej študovala Želmíra Duchajová-Švehlová opisuje sama autorka iba ako „ateliér pri ateliéri“. Okrem obmedzeného inštitucionálneho zázemia nenachádzala autorka oporu ani v domácom príliš konzervatívnom prostredí Martina, kam sa po štúdiu vrátila. Milan Thomka Mitrovský, ktorý v tom čase žil a tvoril v Martine, priamo zavrhoval jej úsilie o voľnú tvorbu a s nepochopením kritizoval jej uvoľnený štýl, charakteristický drsnosťou farebnej plochy, plošného zobrazovania či fragmentárnosťou kompozície. Pre jeho tradičné umelecké cítenie, ale aj starosvetsky zmýšľajúcu inteligenciu bol poburujúcim elementom samotný fakt jej vyrovnanej pozície: nezávislej ženy – maliarky.
Napriek tomu, že dielo Model nevieme s úplnou presnosťou datovať, (autorka až na niektoré výnimky svoje diela nedatovala), vieme že bolo vytvorené v období jej pôsobenia ako odbornej učiteľky kreslenia na štátnej meštianskej škole v Martine. Príklon k maľbe škvrnou v tomto obraze, ako aj v ostatnej tvorbe je zbavený akejkoľvek literárnej príťaže, typickej pre domáce prúdy impresionizmu. Oslobodenie sa od ťažkých tém či nostalgických nálad a príklon k otvorenému maliarskému pôžitkárstvu, sa v našom prostredí stáva skôr výnimkou. Táto sústredenosť na vnútorné, čisto maliarske problémy tak Duchajovú zaraďuje do vývojovo novšej problematiky postimpresionizmu. Dielo sa dostalo do zbierok kúpou v roku 1991 po výstave „Želmíra Duchajová-Švehlová – prvá slovenská maliarka“, realizovanej k 110. výročiu jej narodenia. Ide o jeden z celkovo ôsmich obrazov – olejomalieb od Ž. Duchajovej Švehlovej v zbierkach Turčianskej galérie v Martine.
Želmíra Duchajová-Švehlová (1880 – 1955)
bola prvou akademicky vzdelanou slovenskou maliarkou. Študovala na Umeleckej škole spolku umelkýň v Berlíne (1906 – 1910) a portrétnu maľbu na Dámskej akadémii výtvarných umení v Mníchove (1910 – 1914). Od roku 1919 žila a pôsobila v Martine, najskôr ako učiteľka kreslenia, neskôr ako maliarka v slobodnom povolaní. V rokoch 1918-1949 bola spoluorganizátorkou slovenského ženského hnutia, v rokoch 1920 – 1946 bola podpredsedníčkou spolku Živena.
Instant X Peter Rónai / virtuálna prehliadka
Malá virtuálna ukážka toho, čo môžete vidieť priamo v expozícii Instant X Peter Rónai.
Príďte si spríjemniť popoludnie v galérii a zažite výstavu na vlastné oči.
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
Spoznáš galérie z obrázka? Bol si už v niektorej z nich? Alebo si okolo prechádzal? Všimol si si jednu zaujímavosť na vybraných galériach? Teraz pekne potráp svoje zmysly a skús uhádnuť správne odpovede…
Aaaaaaaaa mámeee tu kvíz, na rozcvičenie si našich mozgových buniek…????
Ako dobre poznáš Stálu expozíciu Turčianskej galérie v Martine? Otestuj sa a pochváľ sa výsledkami.????
Link tu: https://forms.gle/C41h4efadzdb3hR8A
Vyplň čas zmysluplne a zahraj sa s Fullom online puzzle. ???????? Stačí iba kliknúť na dole uvedený link a už skladáš.
Hra pre malých i veľkých…prajeme príjemnú zábavu?????✌️
Zvestovanie – Ľudovít Fulla, olejomaľba na plátne, 1939?
link tu: https://im-a-puzzle.com/fulla_zvestovanie_8yzyj41s.puzzle
Veľkonočné tvorenie
Milé deti, milí priatelia… ☺️??
Nakoľko sa nám blíži VEĽKÁ NOC, natočili sme pre vás návody, ako si možno ozdobiť vaše veľkonočné vajíčka ?
Na videu nájdete dva rôzne spôsoby mramorovania vajec.
1. časť videa / mramorovanie s farbami na mramorovanie ?
Je nám jasné, že asi nie všetci máme tieto farby v dosahu domova, prípadne si ich ešte môžete objednať, a tak sme vytvorili ďalšiu možnosť…
2. časť videa / mramorovanie s lakmi na nechty – určite malé dámy majú po ruke, chlapci vaše sestry??, prípadne vaše mamičky??
Prajeme veľa zábavy! Určite budeme radi, ak sa nám pochválite s vašími výtvormi.???
Dielo mesiaca
Dielo mesiaca: apríl
V rámci programu Dielo mesiaca zo zbierok Turčianskej galérie pokračujeme aj za zatvorenými dverami aspoň v takejto virtuálnej podobe. Na mesiac apríl vyberáme obraz od Imricha Weinera-Kráľa – Morena, 1950-1955.
Obraz Morena vnikol v období po návrate Imra Weinera-Kráľa z Paríža, z ktorého bol v roku 1950 vyhostený. Otvoril tak novú kapitolu života, ktorá pre neho nezačala práve najlepšie. V roku 1951 bol zadržaný pri pokuse o ilegálne prekročenie hraníc. Zároveň po období strávenom v cudzine, narážal na rôznymi smermi vyhranené programy umeleckých kruhov, ktoré v tom čase utvárali umelecký život na Slovensku. Ako spomína sám autor: „Boli to roky, v ktorých som cítil, že som sa mnohému v tunajšom umení aj keď nie odcudzil, ale aspoň vzdialil, preto som všeličomu musel znovu privykať.“ Nasledujúce roky strávil mnohými cestami po slovenských mestách či odľahlých kopaniciach hľadajúc inšpiráciu pre nové diela. Množstvo kresieb, akvarelov a olejomalieb, ktoré v tomto období vytvoril, zachytáva akoby snové krajiny, intímne ženské akty, lúky, kvety, miesta naplnené harmóniou, lyrickosťou a pozitivizmom. V niektorých dielach prevažuje jednoduchosť a zrozumiteľnosť blízka vtedy pretláčaného socialistického realizmu, v iných sa objavujú charakteristické znaky surrealizmu, ktoré autor začal výrazne využívať ešte v období pred druhou svetovou vojnou – otvorené okná a dvere do krajiny, levitujúce figúry či zostupujúce oblaky (Vidiecka romanca, 1950 https://www.webumenia.sk/
V tomto duchu by sme mohli charakterizovať aj prostredie druhého plánu obrazu Moréna. Prázdne lúky a kopce s poslednými zvyškami topiaceho sa snehu pohlcujú svojim tichom a pokojom akékoľvek záchytné body, ktoré by nad krajinou mohli dominovať. Aj centrálna figurálna scéna je akoby od tohto ticha odsadená či do neho neisto vložená. Miznúce línie mladých stromčekov strácajúcich sa v prostredí len v náznakoch oddeľujú zobrazenú scénu od jej prostredia. Folklórny motív vychádzajúci z pohanských zvykov oslavujúcich koniec zimy by sme bez poznania tohto, pre nás dobre známeho kontextu, mohli pokladať za súčasť autorovho surreálneho vyjadrenia. Opustenosť ženských postáv v krajine s figurínou morény, bez publika či sprievodu, ktoré by aspoň čiastočne naznačili naratív scény, túto nadrealisticky pôsobiacu situáciu iba zdôrazňujú. O výbere motívu môžeme preto hovoriť aj ako o prepojení mytológie slovenského folklóru s osobnou mytológiou a programom autora. Zobrazovanie dedinských a folklórnych motívov sa v tvorbe Imra W. Kráľa objavuje už v polovici dvadsiatych rokov. Nie však v ich monumentalizovaní, ale práve naopak, skôr v ich ironickom odľahčení smerujúcom až k sociálne kritickej satire. K motívu vynášania morény sa autor vracia aj neskôr v roku 1959, avšak už v oveľa popisnejšom a dynamickejšom spracovaní mnohofigurálnej scény.
Imrich Weiner-Kráľ (* 26. 10. 1901, Považská Bystrica – † 11. 8. 1978, Bratislava) je jedeným z najvýznamnejších slovenských maliarov a grafikov. Od roku 1919 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe a krátky čas aj na Českom vysokom učení technickom (architektúra). V roku 1922 pokračoval v štúdiu na Akadémii výtvarných umení v Düsseldorfe (prof. R. Döring, L. Heupel-Siegen), v roku 1923 v Berlíne a v roku 1924 v Paríži (École des Beaux-Arts, Acadèmie de Grande Chaumière Acadèmie Colarossi). Absolvoval niekoľko študijných pobytov v Paríži (1930, 1937), Berlíne a Dessau (Bauhaus, 1930). Začiatkom tridsiatych rokov sa jeho tvorba rozvinula smerom k asociačnému poetizmu a osobitej forme slovenského surrealizmu. V roku 1935 usporiadal spolu s maliarom Františkom Malým historicky prvú nadrealistickú výstavu v našom prostredí. Tridsiate roky sú preto považované za najprogresívnejšie ťažisko v rámci jeho tvorby. V roku 1961 sa natrvalo usadil v Bratislave.
Imrich Weiner Kráľ: Morena, 1950-1955, olej na maliarskej lepenke, 54 x 44 cm
O 148, dielo nadobudnuté v roku 1986
Stále živá expozícia /online/
Pripomeňme si našu Stále živú expozíciu aspoň takto v skratke. Prostredníctvom vizuálneho / virtuálneho sveta máte tak jedinečnú možnosť, aspoň z časti nahliadnuť na jednotlivé obrazy priamo z pohodlia svojho domova…A aby to bolo ešte zaujímavejšie, pridávame opäť ďaľší kvíz 
Ako dobre poznáš Stálu expozíciu Turčianskej galérie v Martine 2…
kliknite na tento link a už iba vypĺňajte https://forms.gle/s4rBQGLtkU1V23XY6 .
Príjemnú zábavu.
Vedeli ste, že...
Najviac zastúpeným autorom v zbierkovom fonde TG je Jaroslav Vodrážka?
Jaroslav Vodrážka bol český maliar a ilustrátor najmä kníh pre deti a mládež, ktorý v rokoch 1923 – 1939 pôsobil ako výtvarný pedagóg v Martine. Medzi jeho najznámejšie diela patria ilustrácie detských knižiek Smelý Zajko, Dubkáčik a Budkáčik, Div a zázrak… Turčianska galéria vlastní 1385 malieb, kresieb a grafík tohto autora. Diela darovala galérii po autorovej smrti jeho manželka pani Ela Vodrážková.
Kreatívne tvorenie / Odkrývanie
Milí priatelia, ďalší videonávod z našej ponuky. Spestrite si víkend pomôcou maľby s bielym voskom…
Budete potrebovať: nádobu s vodou, štetce, výkres, biele voskovky alebo vosk, vodové farby a fantáziu. Voskovkami môžete kresliť čokoľvek, kľudne sa len nechať viesť rukou… Pozorne sledujte, čo sa deje keď zapúštate farby do bieleho vosku… príjemné tvorenie, tiež sa môžeš pochváliť, čo ti vzniklo a poslať nám svoju tvorbu.
Kreatívne tvorenie / šablóny
Pokračovanie v tvorivých aktivitách Turčianskej galérie / Kreatívne TVORenie…
Šablóny – vytvorte si jednoducho a rýchlo
Budeme potrebovať:
Orezávač, manikúrové nožnice, obrázok ako predlohu, priesvitnú fóliu, výkres alebo textilnú tašku, farby, štetec, paletu, štipce, fixku, nádobu s vodou
Obrázok môžete zvoliť akýkoľvek, my sme sa inšpirovali naším obľúbeným Mikulášom Galandom…
Prajeme príjemné tvorenie.
Vedeli ste, že...
Mohlo by vás zaujímať...
Pracovný zošit - Vytvorené v Turci / Umenie v lokálnom prostredí
Spomínate na výstavu Vytvorené v Turci – umenie v lokálnom prostredí?
Trvanie: 3. júl – 11. september 2019
Kurátor: Kristína Zvedelová
Zámerom výstavy bola realizácia skupinovej výstavy vybraných umelcov, ktorí žijú a aktívne tvoria na území Turca, prezentácia ich tvorby a myšlienok, ktoré zhodou okolností vznikajú na jednom geograficky vyčlenenom území.
Súčasťou sprievodných aktivít pre deti, bol tiež zaujímavý pracovný zošit. My vám teraz ponúkame možnosť, si ho stiahnuť v pdf forme a možno si aj takto zaspomínať na výstavu.
Grafický vizuál printových materiálov: Katarína Jančovičová
Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.
na stiahnutie TU
Vedeli ste, že...
Najstarším dielom v zbierkovom fonde TG je grafický list – medirytina nemeckého grafika z r. 1554 – 1600 Podobizeň Henricha III. Valois – kráľa francúzskeho. Dielo získala TG darom v roku 1987.
