Archív ako križovatka medzi minulosťou a prítomnosťou
Význam slova archív pochádza z gr. pojmu archeion označujúceho vládnu budovu. Miesto, v ktorom boli uchovávané úradné dokumenty. Najvyšší úradníci spravujúci archív archons boli zároveň jediným médiom medzi jeho obsahom a verejnosťou disponujúci jedinečným právom archív interpretovať. V súčasnosti môžeme hovoriť aj o tzv. obrate k archívu v rámci umeleckej praxe, humanitných disciplín, ale aj v rámci našich každodenných životov. Ikona uložiť, archivovať, odfotiť, nahrať je v mediálnom priestore nevyhnutnosťou prístupnou pre každého a proces uchovávania aj novou formou prežívania skutočnosti. S individuálnym archívom sa stávame rozprávačmi vlastných mikro-príbehov a interpretmi individuálnej histórie.
Výstava Archív ako križovatka medzi minulosťou a prítomnosťou predstavuje spoločný projekt maliarky a pedagogičky Veroniky Rónaiovej s kolektívom jej študentov. Ide o autorkin rozšírený výskum zahŕňajúci témy pamäte, dedičstva a osobného archívu, čím nadväzuje na jej predchádzajúcu retrospektívnu výstavu s názvom Dedičstvo, v Považskej galérii umenia v roku 2018. Pre jej súčasnú tvorbu je charakteristické voľné narábanie s depozitom vlastných, zdedených, ale aj študentských prác, za účelom tvorby nových námetov a obsahov. Metódou vrstvenia a prekrývania obrazových plôch relativizuje ich významové špecifiká a prikladá im nové vzájomne vyrovnané úlohy v novom kontexte.
V rovnakých intenciách sa pohybujú aj diela študentov, ktoré vznikli v rámci ateliéru plošných médií na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Dominantnou témou sa pre nich stal osobný archív, v tomto prípade chápaný ako súbor fyzických-hmatateľných ale aj duchovných či pamäťových stôp s ich individuálnym významom, ktoré môžu byť súčasťou autorského mikrosvetu ako drobné predmety, fotografie či spomienky, alebo vo vzťahu k rozšírenému makrosvetu- spoločnej pamäti, traume a histórii. Súčasným prevažne konceptuálnym výtvarným jazykom sa tak snažia interpretovať reálie svojich súkromných a rodinných zbierok, vzťahujúcich sa k osobnému ale aj verejnému- politickému kontextu. Archív v tomto prípade opúšťa tradičné konotácie spojené s uchovávaním a nadobúda nový význam ako umelecké médium. Stavia tak proti sebe dva protichodné zámery nakladania s obsahom archívu- jeho ukladania a zároveň využívania ako umeleckého materiálu. Výstava je ukážkou rozmanitých umeleckých prístupov, ako je apropriácia, ready-made či reinterpretácia v rámci plošných médií: maľby, kresby, grafiky a fotografie
Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.
Fotogaléria z výstavy
