História Turčianskej galérie v Martine a budovy Župného domu

História Turčianskej galérie v Martine a budovy Župného domu

budova 1200x600

17. storočie

v Turčianskom svätom Martine bol na ulici pri rímskokatolíckom kostole koncom 17. storočia postavený dvojpodlažný pavlačový dom v neskoro-renesančnom slohu na pôdoryse v tvare písmena L. Významnou súčasťou boli dve miestnosti zaklenuté valenými klenbami a veľká zasadacia sieň slúžiaca na snemy.

18. storočie

v 80. rokoch prebehla barokovo-klasicistická úprava pre potreby sídla Turčianskej stolice (1772). Budova sa rozšírila o nové priestory využívané ako archív, pokladnica či väzenie. Pôdorys budovy sa rozšíril do tvaru písmena U a objekt sa navýšil o jedno podlažie s manzardovou strechou.

1881

po veľkom požiari, pri ktorom zhorela manzardová strecha bol objekt prestavaný dostavbou všetkých podlaží. Pôdorys budovy sa zmenil na obdĺžnikový a konštrukcia strechy sa zmenila na valbovú.

1893

založenie Muzeálnej slovenskej spoločnosti (MSS) v Martine – vznik intelektuálnej a zbierkotvornej základne pre kultúru a umenie.

1908

založenie Slovenského národného múzea (SNM) – MSS stojí pri jeho zrode; začiatok systematického zbierania umeleckých diel.

1923 – 1978

v budove župného domu sídlil župný, neskôr okresný archív. Uchovávali sa tu predovšetkým úradné písomnosti Turčianskej župy a jej orgánov – teda administratívne, právne, hospodárske a súdne dokumenty od stredoveku až po začiatok 20. storočia.

1933

v priestoroch Slovenského národného múzea v Martine sa otvorila prvá obrazáreň slovenského výtvarného umenia s názvom Národná galéria Slovenská.

1944

v budove župného domu v Martine v čase Slovenského národného povstania (v auguste 1944) mal sídlo Revolučný národný výbor v Martine.

1952 – 1955

mesto Martin sa usilovalo o vznik krajskej galérie – jej sídlom mali byť priestory SNM a roku 1953 dokonca začala svoju činnosť. O rok neskôr sa pre pripravovanú galériu uskutočnili dva nákupy výtvarných diel, no napriek tejto snahe nebola nikdy otvorená.

1980 – 1987

kompletná pamiatková obnova objektu župného domu do barokovo-klasicistického vzhľadu. Objektu sa vrátila manzardová strecha s využitím priestoru na administratívne účely. Interiér galérie bol dizajnový pre potreby galérie a sobášnej siene (autori: Karol Šlachta, V. Frola, Kamil Martinkovič, E. Tatarko, osvetlenie: Milan Matěj, Oto Cienciala).

1983

1. januára bola založená Galéria výtvarného umenia, ktorá bola v tom istom roku premenovaná na Turčiansku galériu v Martine. Vznikla ako sedemnásta galéria v poradí na Slovensku.

1987

Turčianska galéria v Martine v budove župného domu sprístupnila verejnosti prvé expozície: Staré výtvarné umenie Turca a Výtvarné umenie Turca 20. storočia v kurátorskej koncepcii Edity Okálovej a Zity Kostrovej. Mária Galandová darovala Turčianskej galérii v Martine kolekciu 127 diel Mikuláša Galandu s podmienkou vzniku samostatnej expozície.

1990

po zániku národných okresných výborov prebrali kompetencie okresné úrady (odbor kultúry). Zriaďovateľom Turčianskej galérie v Martine sa stal Okresný úrad Martin, v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR.

1991

komplexná rekonštrukcia rodného domu Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach a otvorenie novej stálej expozície Galandu v kurátorskej koncepcii Zity Kostrovej.

1993

nová stála expozícia Národná galéria slovenská, ktorá reflektovala 60. výročie založenia NGS v Martine v kurátorskej koncepcii historičky SNM Evy Králikovej a vtedajšej riaditeľky Turčianskej galérie Viery Gallovej.

1994

Turčianska galéria v Martine prevzala organizáciu jedenásteho ročníka Bienále fantázie – medzinárodnej prehliadky detskej výtvarnej tvorby a následne pokračovala v jeho organizovaní do roku 2018.

1995

prvý ročník medzinárodnej súťažnej prehliadky zameranej na prezentáciu knižného umenia: Bienále knižného umenia v kurátorskej koncepcii Máriusa Matáka. Projekt pokračoval do roku do roku 2001.

1997

budova Župného domu prešla do vlastníctva mesta Martin na základe zámenných a kúpnych zmlúv. Galéria zostáva v budove na základe nájomnej zmluvy s mestom.

2001

rodný dom Mikuláša Galandu v rámci delimitácie majetku prešiel pod mesto Turčianske Teplice. Z tohto dôvodu sa originálne diela Mikuláša Galandu presunuli do Turčianskej galérie v Martine.

2002

reforma verejnej správy – (zákon č. 302/2001 Z. z.) – prechod zriaďovateľskej funkcie z okresných úradov na vyššie územné celky. Žilinský samosprávny kraj sa stal novým zriaďovateľom galérie.

2003

výstava Socha v meste – Sen štyroch sochárov v kurátorskej koncepcii Jarmily Kováčovej nadviazal na projekt galérie Socha v záhrade a podnietila pokračovanie projektu v duchu menších sympózií s dvojročnou periodicitou (2003 – 2013).

2008 – 2009

zásluhou mesta Martin prešla budova Turčianskej galérie v Martine významnou exteriérovou a interiérovou premenou.

2010

vznik medzinárodného projektu Trienále umenia knihy s dôrazom na médium autorskej knihy (2010 – 2016) v kurátorskej koncepcii vtedajšej riaditeľky Turčianskej galérie Jarmily Kováčovej, Jiřího Oliče a Giny Renotière z Muzea umění Olomouc.

2011

otvorenie novej stálej expozície: Slovenská výtvarná moderna v Turci v kurátorskej koncepcii vtedajšej riaditeľky galérie Jarmily Kováčovej.

2019

výstava Socha v meste XII. – Dialóg miesta. Oživenie projektu Socha v meste s cieľom presahu súčasného umenia do verejného priestoru mesta v kurátorskej koncepcii kurátora Turčianskej galérie Adama Galka.

2021

oživenie projektu Trienále umenie knihy pod názvom Trienále umenia knihy Martin IV. v kurátorskej koncepcii Jarmily Kováčovej a Giny Renotière.

2024

otvorenie novej stálej expozície venovanej Mikulášovi Galandovi: legenda – la ganda – galanda, v kurátorskej koncepcii Adama Galka, kurátora Turčianskej galérie v Martine.