O Turčianskej galérii v Martine
Turčianska galéria v Martine je inštitúciou múzejného typu s regionálnou pôsobnosťou, z čoho vyplýva aj jej zameranie a aktivity. Jej primárnym poslaním je budovanie, evidencia, prezentácia a ochrana zbierkového fondu.
Do jej činnosti sa zaraďujú vedecko-výskumné, kultúrno-výchovné a výstavné aktivity. V súčasnosti je jej zriaďovateľom Žilinský samosprávny kraj.
Galéria svojimi prezentačnými aktivitami predstavuje tvorbu turčianskych výtvarníkov rôznych generácií prostredníctvom komorných autorských výstav, rozsiahlych retrospektív alebo kolektívnych prezentácií. Okrem výstav venovaných regionálnym tvorcom prezentuje galéria i tvorbu etablovaných slovenských a českých výtvarníkov, ale nezanedbáva ani najmladšiu generáciu umelcov.
História Turčianskej galérie v Martine a budovy Župného domu
17. storočie
v Turčianskom svätom Martine bol na ulici pri rímskokatolíckom kostole koncom 17. storočia postavený dvojpodlažný pavlačový dom v neskoro-renesančnom slohu na pôdoryse v tvare písmena L. Významnou súčasťou boli dve miestnosti zaklenuté valenými klenbami a veľká zasadacia sieň slúžiaca na snemy.
18. storočie
v 80. rokoch prebehla barokovo-klasicistická úprava pre potreby sídla Turčianskej stolice (1772). Budova sa rozšírila o nové priestory využívané ako archív, pokladnica či väzenie. Pôdorys budovy sa rozšíril do tvaru písmena U a objekt sa navýšil o jedno podlažie s manzardovou strechou.
1881
po veľkom požiari, pri ktorom zhorela manzardová strecha bol objekt prestavaný dostavbou všetkých podlaží. Pôdorys budovy sa zmenil na obdĺžnikový a konštrukcia strechy sa zmenila na valbovú.
1893
založenie Muzeálnej slovenskej spoločnosti (MSS) v Martine – vznik intelektuálnej a zbierkotvornej základne pre kultúru a umenie.
1908
založenie Slovenského národného múzea (SNM) – MSS stojí pri jeho zrode; začiatok systematického zbierania umeleckých diel.
1923 – 1978
v budove župného domu sídlil župný, neskôr okresný archív. Uchovávali sa tu predovšetkým úradné písomnosti Turčianskej župy a jej orgánov – teda administratívne, právne, hospodárske a súdne dokumenty od stredoveku až po začiatok 20. storočia.
1933
v priestoroch Slovenského národného múzea v Martine sa otvorila prvá obrazáreň slovenského výtvarného umenia s názvom Národná galéria Slovenská.
1944
v budove župného domu v Martine v čase Slovenského národného povstania (v auguste 1944) mal sídlo Revolučný národný výbor v Martine.
1952 – 1955
mesto Martin sa usilovalo o vznik krajskej galérie – jej sídlom mali byť priestory SNM a roku 1953 dokonca začala svoju činnosť. O rok neskôr sa pre pripravovanú galériu uskutočnili dva nákupy výtvarných diel, no napriek tejto snahe nebola nikdy otvorená.
1980 – 1987
kompletná pamiatková obnova objektu župného domu do barokovo-klasicistického vzhľadu. Objektu sa vrátila manzardová strecha s využitím priestoru na administratívne účely. Interiér galérie bol dizajnový pre potreby galérie a sobášnej siene (autori: Karol Šlachta, V. Frola, Kamil Martinkovič, E. Tatarko, osvetlenie: Milan Matěj, Oto Cienciala).
1983
1. januára bola založená Galéria výtvarného umenia, ktorá bola v tom istom roku premenovaná na Turčiansku galériu v Martine. Vznikla ako sedemnásta galéria v poradí na Slovensku.
1987
Turčianska galéria v Martine v budove župného domu sprístupnila verejnosti prvé expozície: Staré výtvarné umenie Turca a Výtvarné umenie Turca 20. storočia v kurátorskej koncepcii Edity Okálovej a Zity Kostrovej. Mária Galandová darovala Turčianskej galérii v Martine kolekciu 127 diel Mikuláša Galandu s podmienkou vzniku samostatnej expozície.
1990
po zániku národných okresných výborov prebrali kompetencie okresné úrady (odbor kultúry). Zriaďovateľom Turčianskej galérie v Martine sa stal Okresný úrad Martin, v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR.
1991
komplexná rekonštrukcia rodného domu Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach a otvorenie novej stálej expozície Galandu v kurátorskej koncepcii Zity Kostrovej.
1993
nová stála expozícia Národná galéria slovenská, ktorá reflektovala 60. výročie založenia NGS v Martine v kurátorskej koncepcii historičky SNM Evy Králikovej a vtedajšej riaditeľky Turčianskej galérie Viery Gallovej.
1994
Turčianska galéria v Martine prevzala organizáciu jedenásteho ročníka Bienále fantázie – medzinárodnej prehliadky detskej výtvarnej tvorby a následne pokračovala v jeho organizovaní do roku 2018.
1995
prvý ročník medzinárodnej súťažnej prehliadky zameranej na prezentáciu knižného umenia: Bienále knižného umenia v kurátorskej koncepcii Máriusa Matáka. Projekt pokračoval do roku do roku 2001.
1997
budova Župného domu prešla do vlastníctva mesta Martin na základe zámenných a kúpnych zmlúv. Galéria zostáva v budove na základe nájomnej zmluvy s mestom.
2001
rodný dom Mikuláša Galandu v rámci delimitácie majetku prešiel pod mesto Turčianske Teplice. Z tohto dôvodu sa originálne diela Mikuláša Galandu presunuli do Turčianskej galérie v Martine.
2002
reforma verejnej správy – (zákon č. 302/2001 Z. z.) – prechod zriaďovateľskej funkcie z okresných úradov na vyššie územné celky. Žilinský samosprávny kraj sa stal novým zriaďovateľom galérie.
2003
výstava Socha v meste – Sen štyroch sochárov v kurátorskej koncepcii Jarmily Kováčovej nadviazal na projekt galérie Socha v záhrade a podnietila pokračovanie projektu v duchu menších sympózií s dvojročnou periodicitou (2003 – 2013).
Socha v meste I. – sochárske sympózium, 2003. Ľubomír Purdeš, Juraj Meliš, Peter Roller, Rastislav Biarinec
2008 – 2009
zásluhou mesta Martin prešla budova Turčianskej galérie v Martine významnou exteriérovou a interiérovou premenou.
2010
vznik medzinárodného projektu Trienále umenia knihy s dôrazom na médium autorskej knihy (2010 – 2016) v kurátorskej koncepcii vtedajšej riaditeľky Turčianskej galérie Jarmily Kováčovej, Jiřího Oliče a Giny Renotière z Muzea umění Olomouc.
2011
otvorenie novej stálej expozície: Slovenská výtvarná moderna v Turci v kurátorskej koncepcii vtedajšej riaditeľky galérie Jarmily Kováčovej.
2019
výstava Socha v meste XII. – Dialóg miesta. Oživenie projektu Socha v meste s cieľom presahu súčasného umenia do verejného priestoru mesta v kurátorskej koncepcii kurátora Turčianskej galérie Adama Galka.
2021
oživenie projektu Trienále umenie knihy pod názvom Trienále umenia knihy Martin IV. v kurátorskej koncepcii Jarmily Kováčovej a Giny Renotière.
Trienále umenia knihy IV. v priestoroch Turčianskej galérie v Martine, Foto: Marek Jančúch
2024
otvorenie novej stálej expozície venovanej Mikulášovi Galandovi: legenda – la ganda – galanda, v kurátorskej koncepcii Adama Galka, kurátora Turčianskej galérie v Martine.