Ema Lančaričová – Utopia
Slovo utópia pochádza z gréckeho slova où (nie) a tórog (miesto) a znamená „nemiesto“ alebo neexistujúce miesto.
V rámci filozofického kontextu teórie fotografie autorka poukazuje na fakt, že konštelácia, ktorú fotograf zachytáva je zmesou štvorrozmerného priestoru, kvantity času a toku svetla. Vďaka tomu premieňa existenciu objektov a subjektov a fotograficky záznam.
Autorkin záujem je sústredený priamo na koncept slovného spojenia nemiesta. Zmrazený čas vo fotografiách je akoby uväznený, nemá možnosť návratu ani napredovania a preto môžeme odfotografovaný výsek času a miesta chápať ako nemiesto, nečas.
Ústredný motív práce predstavuje stĺp ako základný stavebný prvok. Repetitívnosť odkazuje k nevyčerpateľnej množine možností zachytávania, ale zároveň sprevádza od nehybného obrazu cez drobný záznam pohybu po video.
Analógové a Polaroidové fotografie afirmujú existenciu zobrazeného stĺporadia, a zároveň filmové farby odkazujú k zidealizovanému svetu. Avšak autorka sa ďalej pohráva s krehkou hranicou zachytávania reality, kedy vytvára vlastný model stĺpu a jeho vykonštruované prostredie.
Tento projekt je o tenkej hranici viditeľnosti a neviditeľnosti, o existencii a neexistencii, o miestach a neviestkach, o fyzickej prítomnosti a dematerializácii, o miešaní časov, ako aj o ich zastavení a negácii, o nemožnosti definície budúcnosti a o idealizácii cez to najpoužívanejšie médium v súčasnosti. O fotografii.
Fotografia je utópia sama o sebe. Je to zidealizovaný stav.
Výstava sa koná v rámci Letného foto festu 2025 a je podporená z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia. Výstava vznikla v spolupráci Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine a Turčianskej galérie v Martine
Fotogaléria z výstavy
