DIELO MESIACA 05/26: Arnold Peter Weisz-Kubínčan – Hrabačka
Peter Weisz-Kubínčan
Hrabačka
1939 – 1943
pastel
Dielo mesiaca vybral Igor Dobrovolný.
Igor Dobrovolný o vybranom diele:
Dielo, ktoré ma zaujalo má názov „Hrabačka“ a jeho autorom je Arnold Peter Weisz- Kubínčan. S autorom som sa bližšie oboznámil pri mojom historickom „prieskume“, ktorý sa týkal Smrtnej ulice v Martine.Na obraze je žena pri fyzickej práci. V kontexte dnešnej technologickej doby obraz zachytáva vzťah medzi človekom a prírodou – živiteľkou. Pri pohľade naň vnímam dynamiku a prepojenie človeka, v tomto prípade ženy, s pôdou a zároveň únavu jej každodenného neľahkého života. Keďže poznám maliarov životný príbeh, dielo „Hrabačka“ symbolizuje nezlomnosť a súboj človeka s osudom, čo je vlastne paralelou k autorovmu vlastnému tragickému životu.
Igor Dobrovolný o sebe:
„Dlhodobo a intenzívne sa venujem poznávaniu, uchovávaniu a popularizácii histórie regiónu Turiec. Ako autor viacerých knižných publikácií a iných regionálnych tlačovín sa snažím verejnosti pripomínať minulosť mesta i celého regiónu. Významnou súčasťou mojej práce je aj zberateľská a dokumentačná činnosť, v rámci ktorej zhromažďujem historické fotografie, pohľadnice, dokumenty a spomienky pamätníkov.“
Arnold Peter Weisz- Kubínčan (*1898, Ujście, Poľsko †1945, Sachsenhausen, Nemecko) – maliar, sochár, grafik.
Študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Budapešti (1913 – 1917), bojoval na balkánskom a talianskom fronte. Od roku 1918 pokračoval v štúdiu v Berlíne, kde sa zoznámil s tvorbou členov expresionistickej skupiny November Gruppe a s novou vecnosťou. Po návrate na Slovensko (1923) sa usadil v Dolnom Kubíne, odkiaľ sa v roku 1934 na odporúčanie J. Alexyho, M. A. Bazovského a Ľ.Ondrejova presťahoval do Martina. Bol rasovo prenasledovaný a zahynul v koncentračnom tábore, pravdepodobne v Sachsenhausene. Weisz- Kubínčan sa vo svojich dielach snažil o prepojenie modernistickej expresionistickej štylistiky s tradičnou ľudovou témou slovenského maliarstva, ktorú však oslobodil od myšlienkového pátosu a romantizujúcich podtextov. Naplnil ho tak zvláštnou vitalisticko-panteistickou silou, ktorá sa zhmotnila v originálnom, dynamickom a vášnivom maliarskom štýle.