DIELO MESIACA 03/25: Milan Laluha – Pocta Galandovi
Milan Laluha
Pocta Galandovi
1969
olej, piesok, včelí vosk na plátne
55 x 41 cm
Dielo mesiaca marec (2025) vybral Ján Maruňák.
Ján Maruňák o vybranom diele
„Dielo získala Turčianska galéria v Martine v roku 1985 nákupom v ateliéri Milana Laluhu v Bratislave na základe výberu kurátorky galérie Zity Kostrovej.
Milan Laluha prichádza do ateliéru v Martine po Otovi Opršalovi v období, keď z Martina odchádzal do Čemíc Miloš Alexander Bazovský, ktorého Laluha zbožňoval. V rokoch pôsobenia v Martine sa Laluha venoval portrétom maliarov a hercov, neskoršie aktom, ktoré, ako uviedol pri osobnej návšteve, vždy maľoval podľa živej predlohy.
Svoj vlastný typický umelecký výraz ako maliarsky vzorec objavil pomerne skoro a jeho základom bola redukcia tvarov s krásnou farebnou rečou maľby.“
Ján Maruňák
Je propagátor, podporovateľ, sledovateľ histórie výtvarníkov pôsobiacich v Turci a zberateľ ich výtvarných diel. Venoval sa histórii martinských Tatra domov od projektanta M. M. Harminca postavených v rokoch 1921-22, kde sa nachádzali ateliéry výtvarníkov. Je tiež zberateľom žehličiek a predmetov súvisiacich so žehlením, vo svojej zbierke má žehličky a predmety z celého sveta.
Milan Laluha
(11.11.1930 Tekovské Lužany – 10.11.2013, Bratislava)
Milan Laluha sa narodil v Tekovských Lužanoch. Svoje detstvo prežil a vyrastal u starých rodičov a tety učiteľky na dedine v Dolnej Mičinej, ktorú nazval jeho dušeným rodiskom. Mal byť učiteľom, vychodil učiteľské gymnázium v Lučenci, ale z tohto obdobia mu zostala len láska k husliam. Túžil byť maliarom, od roku 1950 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v odbore krajinárske maliarstvo (prof. Dezider Milly) a školu skončil v roku 1955 v silnom ročníku budúcich slovenských výtvarníkov (Milan Paštéka, Pavol Tóth, Viera Žilinčanová, Michal Jakabčic, Miroslav Marček, Oľga Krýslová…).
Milan Laluha patril k zakladajúcim členom skupiny Mikuláša Galandu, ktorá sa v roku 1957 sformovala v Martine. V rokoch 1958 – 1963 M. Laluha žije v Martine v ateliéri Tatra domov na Kuzmányho ulici č. 37, v roku 1960 prizýva k sebe do ateliéru Bohuslava Záboja Kuľhavého, s ktorým v roku 1963 spolu odchádzajú do Bratislavy. V roku 1972 ho vylúčili zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov, čo prakticky znamenalo zákaz verejných výstav a nakupovania jeho diel galériami. Samostatne začal opäť vystavovať v roku 1984. V Turčianskej galérii mal samostatnú výstavu v decembri 1990 so sprievodným textom v katalógu kurátorky výstavy Zity Kostrovej.
Vynikal vysokým tvorivým úsilím a nakoniec po zásluhe sa dočkal spravodlivého spoločenského uznania a jeho diela finančného zhodnotenia zberateľov umenia. Zomrel v roku 2013 v Bratislave vo veku 83 rokov.