DIELO MESIACA 07/25: Dagmar Hochová: Václav Havel – prezident
Dagmar Hochová
Václav Havel – prezident
1990
fotografia
Dielo mesiaca júl (2025) vybral Jakub Dušan Gallo.
Jakub Dušan Gallo o vybranom diele
„Slušnosť, pravda a láska nie sú naivné ideály, ale predpoklady pre skutočne slobodnú spoločnosť.“
Jakub Dušan Gallo
Je vyštudovaný marketér a projektový manažér aktuálne pracuje ako manažér výstav a sprievodných aktivít Turčianskej galérie v Martine. Vo voľnom čase organizuje kultúrne podujatia a komunitné aktivity v rámci Kultúrnej platformy Parta. Riadi sa heslom „Cez deň biznis, večer party“. V jeho prípade to však je spomínaná Parta. Miluje pekné veci. Často si kupuje knihy a vyberá si ich hlavne podľa obalu. A – ak má nejaký čas nazvyš – občas ich aj číta.
Dagmar Hochová (*1926 – † 2012)
česká dokumentárna a reportážna fotografka
Narodila sa v roku 1926 v Prahe. V rokoch 1942-1946 študovala na Štátnej grafickej škole v Prahe, kde bola žiačkou Jaromíra Funkeho a Josefa Ehma. Po skončení školy pracovala v laboratóriách firmy Illek a Paul, ktoré boli orientované na reklamnú fotografiu a stala sa jednou z prvých študentiek profesora Karola Plicku na novozaloženej Filmovej akadémii múzických umení.
Odbor filmová fotografia absolvovala v roku 1953. Už behom štúdia spolupracovala s časopismi a s nakladateľstvami pre deti, predovšetkým s nakladateľstvom Albatros. Táto spolupráca ovplyvnila jej celoživotné zameranie na reportážnu a dokumentárnu fotografiu. Preslávili ju cykly: Deti, Sila veku, Dvojice, Sviatky a slávnosti. Jej kamera zachytila životné okamihy malých a prehliadaných – napríklad detí, starých ľudí a mníšok. Ako fotografku ju to vždy priťahovalo na miesta, kde sa niečo dialo. Práve tam hľadala svoje „okamihy pravdy“.
Jej dielo sa vymyká dobovej tvorbe nielen nekonformnosťou námetov a tvrdošijnosťou v hľadaní a odkrývaní ľudských okamihov, ale aj programovou rezignáciou na zažité a osvedčené tvorivé konvencie. Nerešpektuje žiadne kompozičné pravidlá, pohŕda aranžovaním scén a fotografovaných ľudí, či objektov, neznáša umelé osvetlenie, najmä svetlo blesku, nezaujíma ju technická precíznosť. Hlavná je pre ňu sila výpovede o človeku a tej potom podriaďuje všetko.