DIELO MESIACA 02/25: Rudolf Krivoš – Červený balón
Rudolf Krivoš
Červený balón
1964
autorská technika
116×88 cm
Dielo mesiaca február (2025) vybral Peter Šabo.
Peter Šabo o vybranom diele
„Rudolf Krivoš bol členom skupiny Galandovcov, ktorým sa podarilo preniknúť k podstate národnej povahy a prepojiť slovenský výtvarný prejav s najvyspelejšími hodnotami súdobého európskeho umenia. Krivošova tvorba je ďalšou osobitou modifikáciou programu skupiny Galandovcov, v jeho obrazoch sa odráža výpoveď o ponížení človeka v supercivilizácii, ktorej stroje mali byť našimi služobníkmi, ale naopak my sme sa stali služobníkmi strojov. Sme obkolesení a stiesnení sieťou informácií, ktorých rýchlosť a množstvo spôsobili, že neraz nevieme komunikovať ani so svojimi najbližšími. Zdá sa mi, že aj na tomto magicky pôsobiacom obraze, aj keď má už zhruba 60 rokov namaľovanom jednoduchým hrubozrnným ťahom, sa odráža odcudzenie človeka a civilizácie s jej rýchlosťou a superinformatikou, ktorá sa dnes prejavuje ešte vypuklejšie.
Napätie sa nahromadilo, otázky sa nezodpovedali …“
Peter Šabo
Akademický maliar Peter Šabo sa narodil v Žitavanoch pri Zlatých Moravciach, žije a tvorí v Martine.
Rudolf Krivoš
Rudolf Krivoš sa narodil 16. 11. 1933 v Tisovci. V rokoch 1951-56 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Mudroch). Najvýznamnejšie súborné výstavy mal v Bratislave (1963-64 a 1968 Mestská galéria, 1983, Výstavná sieň ZSVU, 1997 Slovenská národná galéria). 1961 účasť na Bienále mladých v Paríži a na bienále maľby v Sao Paolo. 1969 Cena Cypriána Majerníka.
Bol jedným z profilujúcich zakladateľov Skupiny Mikuláša Galandu (1957). Toto výtvarné zoskupenie (okrem Krivoša najmä Milan Laluha, Milan Paštéka, Vladimír Kompánek, Ivan Štubňa, Anton Čutek, Pavol Tóth, neskôr Andrej Rudavský).
Má historickú zásluhu na obnovení spretrhanej kontinuity moderného výtvarného výrazu v našom výtvarnom umení. Kým Krivošovi druhovia nachádzali oporu v tvorivom odkaze zakladateľov našej moderny (Fulla a Galanda) on sám sa obrátil k poučeniu západoeurópskou novou figuráciou. V 60. rokoch diela Krivoša reprezentovali naše maliarstvo na najvýznanejších svetových prehliadkach. Po nútenom odmlčaní v 70. a 80. rokoch sa Krivošovi dostalo zaslúženej rehabilitácie a uznania – jeho maliarstvo je dnes považované za „modernú klasiku“. Diela Krivoša sú významným spôsobom zastúpené v zbierkach SNG a ďalších štátnych galérií.