DIELO MESIACA 04/25: Jiří Anderle – Dialóg stáří a mládí
Jiří Anderle
Dialóg stáří a mládí
1980-1985
lept
41,7 x 29,5 cm
Dielo mesiaca apríl (2025) vybrala Silvia Rešetárová.
Silvia Rešetárová o vybranom diele
„Vybrala som dielo Jiřího Anderle – Dialóg stáří a mládí. Milujem portréty v akejkoľvek podobe a rozhovory bez slov. Práve spracovanie danej témy, pohľad na život, prepracovanosť, jemnosť, ale zároveň vyjadrený strach, nádej a neistota z toho čo príde ma oslovilo. Dielo mi dáva možnosť hľadať otázky a odpovede, viesť dialóg v tichu. Je tam určitá dávka abstrakcie, strachu, možno zo samoty, choroby, budúcnosti… Neustály medzigeneračný boj a zároveň súlad, hľadanie seba samého, hľadanie pevného bodu a možnosti zakotvenia. Svojim žiakom vždy hovorím, že oči sú dôležité, pretože sú vstupnou bránou do duše človeka, veľa nám napovedia. Preto sa pozerajme, vnímajme a hľadajme. Mladosti patrí krása, túžba, ľahkosť bytia, šedinám úcta. Autor kedysi povedal:“ Když se mlčí, taky se povídá a někdy víc, než když se kecá.“ Na výtvarných dielach je úžasné to, že každý v nich nájde niečo iné a táto rozmanitosť ma baví.“
Mgr. Silvia Rešetárová
súčasná riaditeľka, dlhoročná pedagogička ZUŠ Frica Kafendu vo Vrútkach. Študovala na SUPŠ v Kremnici – odbor tvarovanie strojov a nástrojov, neskôr PF UKF Nitra – výtvarná edukácia. „Je úžasné robiť prácu, ktorá je zároveň aj vašim koníčkom, málo ľudí má také šťastie ako ja. Práca s deťmi je neľahká, ale zároveň povznášajúca. Oni sú mojím hnacím motorom a posúvajú ma ďalej v kreativite.“
Jiří Anderle (nar. 14.9.1936 v Pavlíkove)
maliar, grafik, ilustrátor
V rokoch 1951-59 navštevoval Vyšší školu uměleckého průmyslu v Prahe, od roku 1955 do 1961 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kde sa zameral na maľbu u prof. Antonína Pelca a grafiku u profesora Vladimíra Silovského. V rokoch 1961-69 pôsobil v Černém divadle Jiřího Srnce ako technik aj herec, v roku 1969 sa stal asistentom Zdeňka Sklenáře a Jiřího Trnky na Vysoké škole uměleckoprůmyslové v Prahe.
Vo svojich grafických a obrazových cykloch vyjadroval existenciálnu úzkosť človeka zameriavajúcu sa na témy ako vojna, nemoc, starnutie a samota. Neskôr sa jetho tvorba posunula bližšie k abstrakcii. V záverečnom období sa vrátil k figurálnym pozitívne ladeným kresťanským témam, vrátane dvoch oltárnych obrazov pre Kostol sv. Mateja v Prahe. Počet jeho samostatných výstav po celom svete sa blíži k stovke, pričom získal okolo 40 cien. Jeho diela sú zastúpené v rôznych svetových zbierkach, vrátane newyorského Metropolitného múzea parížskeho Centre Pompidou.