DIELO MESIACA 02/26: Jozef Beňo – Predjarie
Jozef Beňo
Predjarie
1987
olej na sololite
Dielo mesiaca marec vybrala Paulína Šofranková.
Paulína Šofranková o vybranom diele
„Vybrať si jeden obraz zo zbierky Turčianskej galérie bolo veľmi ťažké. Keby som mohla, vyberiem ich niekoľko násobne viac. Ale nakoniec som sa rozhodla pre tento. Na úchvatnom obraze od Jozefa Beňu ma fascinuje asi každý kúsok. Vidím v ňom toľko myšlienok: od Svetla, čo má moc prežiariť aj ten najväčší chlad a mráz v našich srdciach; cez nádherné kopce, ktoré sa v diaľke majestátne týčia; či snehom zasypané polia, čo prikryli všetko blato, ktoré sme my ľudia v tomto svete namútili… a stromy ktoré k nebu rozprestierajú koruny v modlitbe… a na tom mieste sa akoby prelamuje kus neba na zem. Presne to milujem. To všetko v tomto svete, v čom je jasný podpis milovaného Stvoriteľa. Ako aj v tomto obraze… Prajem nám všetkým, aby sme si všímali krásno okolo ktorého chodíme dennodenne. Je ho veľa, len treba otvoriť oči a srdce.“
Paulína Šofranková (*1996, Dolný Kubín) o sebe:
„Som evanjelická farárka v cirkevnom zbore v Martine, kde pôsobím 5 rokov. Ľúbim pekno v tomto svete a rada ho obdivujem, no úplne najviac v ľuďoch, s ktorými prepájam svoj život. Vďaka Bohu zažívam zázraky, a často majú ľudské mená. V mojej službe sa venujem primárne práci s mladými a môcť sledovať ako rastú a dospievajú považujem za veľké privilégium.“
Jozef Beňo (*4. 6. 1930, Muráň – †23. 12. 2019, Bratislava) Je jednou z osobností slovenskej maľby druhej polovice 20. storočia. Bol vynikajúcim kresliarom prírody a slovenského kraja, hlavne z okolia rodného Muráňa. V šesťdesiatych rokoch ho nazývali novoromantickým, či muránskym mágom. Bol jedným z najtalentovanejších slovenských umelcov. Z jeho diela dýcha silné cítenie vlastnej identity k rodnému kraju, ku kráse prírody, k jej architektúre a životu. V päťdesiatych rokoch svojou maliarskou tvorbou patril do skupiny Mikuláša Galandu. V roku 1962 mal v Bratislave na Malej scéne svoju prvú, veľmi úspešnú samostatnú výstavu. V roku 1967 vstúpil do jednej z najvýznamnejších slovenských výtvarných skupín – Kontinuity. Zúčastnil sa všetkých jej výstav. V architektúre medzi jeho najznámejšie práce patria nástenné maľby v sále kultúrneho domu v Muráni, mozaika v učilišti spojov v Bratislave-Krasňanoch a výtvarné riešenie internátu v Dome rekreácie v Bratislave.