DIELO MESIACA 05/25: Mikuláš Galanda – Metafyzické zátišie
Mikuláš Galanda
Metafyzické zátišie
1930
olej na lepenke
30,8 x 27,6 cm
Dielo mesiaca máj (2025) vybral František Mičuda.
František Mičuda o vybranom diele
Ako lokálpatriot, nemôžem, aj keby som ako chcel vymýšľať, vybrať pre dielo mesiaca iného autora, ako môjho najslávnejšieho rodáka z Turčianskych Teplíc, Mikuláša Galandu.
Asi každý pozná jeho úchvatnú a ikonickú Matku s dieťaťom, Zamyslenú, Plačúcu alebo hoc Pijanov alebo Milencov a rad ďalších zaujímavých diel.
Ale neviem koľkí z Vás poznajú obraz Metafyzické zátišie, kde už len samotný názov diela vytvára u ľudí rozličné asociácie a aj pri pohľade naň si možno mnohí kladú otázky.
Aká je vlastne realita? Je materiálna? Je duchovná? A je vôbec dobrá, alebo zlá?
A máme dušu? Máme slobodnú vôľu?
Často odpovede ovplyvňujú viaceré známe humanitné disciplíny – etiku, právo, ale i psychológiu atď.
Veď niekto múdry povedal, že metafyzika sa zaoberá nielen princípmi poznania, ale aj reality.
Ani ja, ako človek humánne orientovaný, ale profesne zaviaty do technického sveta, tiež veľakrát nemám správne odpovede na všetko to, čo sa okolo mňa deje. Najdôležitejšie však je, že ma to núti, aj pri pohľade na toto majstrovské dielo, stále a donekonečna premýšľať. Zároveň obdivovať odvahu lokálneho umelca, tvoriaceho v Prahe a posledné roky svojho krátkeho života v Bratislave a priekopnícky sa venovať modernému umeniu v tridsiatich rokoch minulého storočia v našich končinách.
František Mičuda
Je manažér a podnikateľ, tri desaťročia pracujúci v IT sektore a zároveň milovník umenia, vydavateľ a filantrop. Rodený Tepličan, po štúdiu na VŠT v Košiciach pôsobiaci v Martine bol dlhoročným štatutárom OZ C.I.T. – Všetko pre Teba pri TG. Organizoval desiatky výstav výtvarného umenia, koncertov a kultúrno-spoločenských podujatí po celom Slovensku. Medzi najznámejšie patrí organizovanie medzinárodného stretnutia umeleckých kováčov v Turčianskych Tepliciach „Kováčske dni“. Vydal monografiu „Kúpeľné mesto Turčianske Teplice“. Záleží mu na kultúrnom a estetickom prostredí.
Mikuláš Galanda (4.5.1895, Turčianske Teplice – 5.6.1938, Bratislava)
maliar, grafik a ilustrátor. Patrí k výrazným priekopníkom a propagátorom moderného umenia na Slovensku.
Narodil sa v neďalekých Štubnianskych Tepliciach (dnes Turčianske Teplice). Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (1914 – 1916) u prof. Raksányiho, na Umeleckopriemyselnej škole (1922) u prof. Brunnera a na Akadémii výtvarných umení v Prahe (1923-1927, prof. Brömse a Thiele). V Prahe spolupracoval s ľavicovo orientovanou revue DAV. Ešte počas štúdia sa zblížil s Ľ. Fullom, s ktorým vyučoval na Škole umeleckých remesiel v Bratislave (1930-1938), spoločne zdieľali ateliér, formulovali a vydali manifest moderného maliarstva Súkromné listy Fullu a Galandu (1930-1932). Okrem maľby dosiahol výrazné výsledky v kresbe, voľnej a úžitkovej grafike, za knižnú grafiku získal striebornú medailu na „svetovej“ výstave v Paríži (1937). Zomrel predčasne v dôsledku náhlej choroby. Umelcova manželka Marie Galandová, rod. Boudová po jeho predčasnej smrti starostlivo uchovávala jeho výtvarnú pozostalosť, čo v rokoch 2. svetovej vojny nebola jednoduchá vec; nejaký čas bola dokonca zamurovaná pod schodišťom činžiaka, v ktorom sa nachádzal Galandov ateliér. Časť z nej v 80. rokoch darovala Turčianskej galérii v Martine. Galanda bol spolu s Fullom v 30. rokoch 20. storočia hlavným iniciátorom radikalizácie avantgardného pohybu a vyrovnania kroku slovenského výtvarného umenia s Európou. Položil zásadný dôraz na výtvarnú akríbiu a racionálnu precíznosť formy založenej na osobitej reflexii zásad syntetického kubizmu. „Tvarovým brusičstvom“ svojich obrazových motívov sa pokúsil o fenomenálne vyjadrenie slovenskej výtvarnej tradície, ktorá podľa neho bola „melancholická, spevná a trochu hranatá“. Prínos Galandovej tvorby bol v súvislostiach vývoja výtvarnej moderny Slovenska skutočne prevratný, svojím dielom zanechal dedičstvo presahujúce rozmer jednej generácie.