DIELO MESIACA 08/25: Rudolf Sikora – Čas … priestor XII
Rudolf Sikora
Čas … priestor XII
1974
serigrafia
Dielo mesiaca august (2025) vybrala Kristína Sakáčová.
Kristína Sakáčová o vybranom diele
Keď sa na Zem pozrieme z vesmírnej perspektívy, pôsobí ako malý, nenápadný bod. Z takejto vzdialenosti zároveň miznú všetky hranice, konflikty a rozdiely medzi ľuďmi a my vidíme len planétu – náš spoločný domov, miesto, odkiaľ pochádzame. Rudolf Sikora k tomuto pohľadu na Zem pridáva štyri výstižné otázky: Odkiaľ prichádzam? Kde som? Čo som? Kam idem? Tieto slová nás nabádajú k úvahám o vlastnej existencii a o našom mieste – nielen vo svete, ale aj v spoločnosti. Ako sa správame k prírode, k svetu ako celku, k sebe navzájom? Uvedomujeme si, že to, čo robíme dnes, tvorí (alebo ničí) našu osobnú aj spoločnú budúcnosť?
V mojich očiach je grafika, ktorú som vybrala ako dielo mesiaca, výzvou, aby sme sa zamysleli nad tým, akými ľuďmi sme – a akými chceme byť. Či sa pri našich každodenných rozhodnutiach necháme unášať prúdom nenávisti, pasivity a nevšímavosti, alebo budeme konať so súcitom, rešpektom a vedomím, že naša existencia je spätá s inými ľuďmi, s inými živými bytosťami a niekedy aj s celou našou planétou – naším domovom.
Kristína Sakáčová
Absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte UMB v Banskej Bystrici a v súčasnosti pôsobí ako lektorka a produkčná výstavných projektov v Turčianskej galérii v Martine. Zaujíma ju umenie, ktoré sa dá nielen obdivovať, ale hlavne núti ľudí premýšľať nad spoločnosťou a nad sebou samými. Vo voľnom čase sa venuje témam etického zaobchádzania so zvieratami, rada cestuje, objavuje menej známu hudobnú a filmovú tvorbu a číta veľa zahraničnej poézie a prózy, pričom občas niečo aj sama napíše.
Rudolf Sikora (*1946, Žilina)
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1963 – 1969, prof. P. Matejka), kde neskôr pôsobil ako profesor (1990 – 2004), v pedagogickej činnosti pokračoval na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach (2004 – 2011). Sikora patrí od začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia k najvýznamnejším postavám českého a slovenského výtvarného umenia, počas normalizácie bol aktívny na neoficiálnej – alternatívnej umeleckej scéne. Vo svojom ateliéri v Bratislave zorganizoval 1. otvorený ateliér (1970), ktorý predznamenal nástup silnej generácie tvorcov. Vyšiel zo svojskej syntézy „novej citlivosti“ a konceptuálneho myslenia, neskôr ho obohatil aj o postmoderné podnety. Ako jeden z prvých umelcov v Československu a aj v Európe sa zaoberal novou témou globálno-civilizačného a ekologického ohrozenia sveta a neodmysliteľnou stránkou jeho osobnosti je dodnes spoločenský aktivizmus. Svoju osobitú kozmologickú víziu oprel o vedecké poznatky z teórie vzniku a existencie vesmíru, pričom vytvoril originálnu umeleckú paralelu k vede. Zasiahol do viacerých oblastí výtvarného umenia; venuje sa maľbe, kresbe, grafike, fotografii, akčnému umeniu, tvorbe objektov a inštalácií.