Fond na podporu umenia

fpu-logo

Socha v meste VII.

Viac info
Sympoziálny projekt Turčianskej galérie Socha v meste už v siedmom pokračovaní opäť pristupuje k téme verejného priestoru mesta Martin. Cez aktuálnu tému nazerá na urbánny priestor ako na živý organizmus vedúci dialóg v rámci jeho vlastných zložiek, ktoré ho spoluutvárajú. Zameriava sa tak nielen na vizuálnu stránku miesta s jeho sochársko-architektonickými artefaktami, ale aj na ich hlbšie ukotvenie, historickú pamäť, kontextuálne posuny, sociálne apropriácie prostredia, či naopak jeho odcudzenie, vyprázdnenie alebo disfunkčnosť. Ideovo sa preto snaží vyťažiť z prebiehajúcich procesov daného miesta, objaviť jeho skryté hodnoty a rozšíriť tento dialóg o nové vstupy a publikum.
Kurátor výstavy: Jarmila Kováčová a Adam Galko
 
Umelci: Lucia Luptáková, Martin Kochan, Cyril Blažo, Magdaléna Kuchtová, Martin Hrvol, Martin Piaček, Michal Moravčík
Výstava bola podporená Fondom na podporu umenia a Žilinským samosprávnym krajom. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
 

https://www.fpu.sk/sk/

Tlačová správa na stiahnutie tu:

Vytvorené v Turci - umenie v lokálnom prostredí

Viac info

Zámerom projektu je realizácia skupinovej výstavy (vrátane vydania katalógu) vybraných umelcov, ktorí žijú a aktívne tvoria na území Turca, prezentácia ich tvorby a myšlienok, ktoré zhodou okolností vznikajú na jednom geograficky vyčlenenom území. Majú tieto diela niečo spoločné, ovplyvňujú sa navzájom, alebo sú úplne odlišné? Hľadanie odpovedí bude tvoriť hlavnú kostru prezentácie diel, do ktorej budú zahrnutí maliari, grafici, sochári, ilustrátori či fotografi (J. Mužila, I. Žirková, J. Gejdoš, M. Kokoška, P. Ďurík, I. Illovský, J. Ciller, I. Bílý…). Súčasťou prezentácie súčasného umenia vytvoreného v Turci budú aj dve besedy s vybranými vystavujúcimi umelcami, ktorí sami porozprávajú o svojom osobnom i umeleckom živote. Cieľom výstavy je predstaviť aktívne tvoriacich umelcov domácemu publiku, ukázať ich aktuálnu tvorbu, jej rôznorodosť a žánrový záber. Zároveň by mal celý projekt rozvíriť debatu o spôsobe, charaktere resp. opodstatnenosti prezentácií tzv. „lokálneho” umenia v regionálnych galériách na Slovensku. Popri skupinovej výstave bude vydaný katalóg, ktorý zhrnie a zanalyzuje charakter diel vytvorených v „lokálnom” prostredí a snáď nájde aj paralely medzi súčasnosťou a žičlivým obdobím 1. pol. 20. storočia, kedy v Martine tvorili najvýznamnejší slovenskí umelci (M. Benka, M. A. Bazovský, M. Galanda…) Projekt je určený predovšetkým domácemu publiku v regióne Turiec.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Tlačová správa na stiahnutie tu:

Vybavenie depozitárov
Turčianskej galérie v Martine

Viac info

Zámerom projektu je pokračovať v ochrane zbierkového fondu diel uložených v depozitároch Turčianskej galérie v Martine. Cieľom je zabezpečiť prvostupňovú ochranu zbierkových predmetov galérie prostredníctvom technického vybavenia depozitárov vhodným systémom na uloženie obrazov a tým zabezpečiť vhodnú ochranu výtvarných diel a aj manipuláciu s nimi.

Výrobu a montáž mobilného regálového systému pre uskladnenie obrazov finančne podporili z verejných zdrojov Fond na podporu umenia
a
Žilinský samosprávny kraj.

https://www.fpu.sk/sk/

Ďakujeme.

Tlačová správa na stiahnutie tu:

Odhalenie zreštaurovaného diela
Milana Paštéku / ZIMA

Viac info

Zámerom reštaurovania je vyzdvihnúť estetické a výtvarné kvality originálov, ktoré sú danými deštrukciami výrazne znehodnotené, ako i podčiarknuť autenticitu času, ktorá sa podpísala na dotváraní súčasného charakteru diel. Zároveň je cieľom reštaurovania stabilizovať hmotnú podstatu diel. Znečistenie a poškodenie diel znehodnocuje ich skutočnú hodnotu a celkovú výtvarnú, významovú kvalitu. Zámerom projektu je revitalizácia diel, ich zachovanie a podpora mobility diel uložených v depozitári aj pre širokú verejnosť na účely vzdelávania, poznávania a estetického zážitku. Cieľom je odborné ošetrenie zbierkových predmetov a zastavenie degradácie výtvarnej zbierky Turčianskej galérie.
názov: „ Zima“
datovanie: 1957
autor: M. Paštéka
rozmery: 114,5x 146 cm
materiál: plátno, konopné, maliarske
technika: olej

Zreštaurovanie diela bolo podporené z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Dielo zreštauroval Mgr. art. Štefan Kocka člen Komory reštaurátorov.

Tlačová správa na stiahnutie tu:

Marián Čunderlík

Viac info

Výstava predstavuje výber diel Mariána Čunderlíka (1926-1983), z viacerých slovenských galérií ale aj súkromnej zbierky. M. Čunderlík sa narodil 31. 1. 1926 v Motyčkách pri Banskej Bystrici. Patril medzi prvých absolventov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (1953). Bol organizátorom programových Výstav mladej generácie a iniciátorom založenia Galérie Cypriána Majerníka v Bratislave (1957), kde bola o rok zakázaná jeho samostatná výstava. Po tomto cenzorskom akte sa stal jedným z organizátorov i účastníkov neverejných výstav – bratislavských konfrontácií, na ktorých bola prezentovaná informálna abstrakcia a štrukturálna grafika. Marián Čunderlík podstatnú časť svojho výtvarného diela vytvoril v šesťdesiatych rokoch. Bol významným autorom neskorej avantgardy , východiskami zviazaný s dielom Ľudovíta Fullu. Programovo oživoval podnety domácej moderny, ale veľa úsilia venoval rehabilitácii umeleckého experimentu. Normalizačná moc umlčala Mariána Čunderlíka a vytlačila ho na okraj kultúrneho diania bez možnosti zverejňovania jeho tvorby. Po desaťročí života v Demänovskej doline siahol po absolútnom riešení a 1. 10. 1983 tragicky zahynul.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Tlačová správa na stiahnutie tu:

Archív ako križovatka medzi minulosťou a prítomnosťou

Viac info

Význam slova archív pochádza z gr. pojmu archeion označujúceho vládnu budovu. Miesto, v ktorom boli uchovávané úradné dokumenty. Najvyšší úradníci spravujúci archív archons boli zároveň jediným médiom medzi jeho obsahom a verejnosťou disponujúci jedinečným právom archív interpretovať. V súčasnosti môžeme hovoriť aj o tzv. obrate k archívu v rámci umeleckej praxe, humanitných disciplín, ale aj v rámci našich každodenných životov. Ikona uložiť, archivovať, odfotiť, nahrať je v mediálnom priestore nevyhnutnosťou prístupnou pre každého a proces uchovávania aj novou formou prežívania skutočnosti. S individuálnym archívom sa stávame rozprávačmi vlastných mikro-príbehov a interpretmi individuálnej histórie.

Výstava Archív ako križovatka medzi minulosťou a prítomnosťou predstavuje spoločný projekt maliarky a pedagogičky Veroniky Rónaiovej s kolektívom jej študentov. Ide o autorkin rozšírený výskum zahŕňajúci témy pamäte, dedičstva a osobného archívu, čím nadväzuje na jej predchádzajúcu retrospektívnu výstavu s názvom Dedičstvo, v Považskej galérii umenia v roku 2018. Pre jej súčasnú tvorbu je charakteristické voľné narábanie s depozitom vlastných, zdedených, ale aj študentských prác, za účelom tvorby nových námetov a obsahov. Metódou vrstvenia a prekrývania obrazových plôch relativizuje ich významové špecifiká a prikladá im nové vzájomne vyrovnané úlohy v novom kontexte.

V rovnakých intenciách sa pohybujú aj diela študentov, ktoré vznikli v rámci ateliéru plošných médií na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Dominantnou témou sa pre nich stal osobný archív, v tomto prípade chápaný ako súbor fyzických-hmatateľných ale aj duchovných či pamäťových stôp s ich individuálnym významom, ktoré môžu byť súčasťou autorského mikrosvetu ako drobné predmety, fotografie či spomienky, alebo vo vzťahu k rozšírenému makrosvetu- spoločnej pamäti, traume a histórii. Súčasným prevažne konceptuálnym výtvarným jazykom sa tak snažia interpretovať reálie svojich súkromných a rodinných zbierok, vzťahujúcich sa k osobnému ale aj verejnému- politickému kontextu. Archív v tomto prípade opúšťa tradičné konotácie spojené s uchovávaním a nadobúda nový význam ako umelecké médium. Stavia tak proti sebe dva protichodné zámery nakladania s obsahom archívu- jeho ukladania a zároveň využívania ako umeleckého materiálu. Výstava je ukážkou rozmanitých umeleckých prístupov, ako je apropriácia, ready-made či reinterpretácia v rámci plošných médií: maľby, kresby, grafiky a fotografie

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Tlačová správa na stiahnutie tu:

Akvizícia Knižnice Turčianskej galérie

Viac info

Nakoľko knižničný fond Knižnice Turčianskej galérie nebol dopĺňaný novými titulmi už
niekoľko rokov a doposiaľ nemal vyhradené zameranie, pre naštartovanie knižnice je
nevyhnutné aktualizovať knižničný fond o nové a kvalitné tituly z oblasti umenia, ktoré by
zatraktívnili celkovú ponuku kníh pre návštevníkov knižnice a taktiež slúžili zamestnancom
Turčianskej galérie pri ich aktivitách a práci s návštevníkmi (Prednášky dejín umenia pre
študentov, edukačné aktivity pre deti a študentov, Umenie pre seniorov). Cieľom akvizície je
aj nadobudnutie knižničných titulov, ktoré by boli využiteľné pre študentov umeleckých škôl
v Martine pri ich štúdiu a práci.
Knižnica v Turčianskej galérii fungovala ako príručná knižnica pre zamestnancov od roku
1983. Počas tohto obdobia bola napĺňaná knižnými titulmi pochádzajúcich z prevodu z
Okresnej pamiatkovej správy v Martine, z darov a tak isto aj z nákupov a časť knižničného
fondu tvoria aj publikácie, či katalógy nadobudnuté výmenou s inými kultúrnymi
organizáciami. Knižničný fond tvorí približne 4000 knižných jednotiek venujúcich sa z
prevažnej časti umeniu (pýšiť sa môže aj vzácnosťou, ktorou je kniha 90 Years of Israeli Art),
ale nachádzajú sa tu aj slovníky, a iné tituly príbuzných odborov. Začiatkom roka 2017 sa
vedenie Turčianskej galérie rozhodlo o sprístupnení knižnice pre verejnosť a o zapísaní
knižnice do Zoznamu knižníc na MK SR pod číslom 3998/2000-400/5197. Týmto knižnica
stanovila aj svoje zameranie a sústreďuje sa už len na výtvarné umenie a príbuzné odbory.
Do knižnice bol zavedený aj nový knižničný systém KIS MASk2 pod správou Slovenskej
národnej knižnice. Keďže knižničný fond nebol dopĺňaný niekoľko rokov, nachádzajú sa tu
staršie publikácie, obsahovo kvalitné avšak pre zvýšenie kvality poskytovaných služieb je
potreba rozšíriť, aktualizovať a zatraktívniť ponuku kníh o novšie tituly z oblasti umenia,
ktoré by zvýšili záujem študentov a čitateľov. V Turčianskej galérii prebieha viacero
edukačných aktivít (Prednášky dejín umenia, Umenia pre seniorov, tvorivé dielne pre deti a
študentov,…), pri ktorých budú knihy využívané a prístupné budú na zapožičanie pre širokú
verejnosť.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

CONNECTIONS

Viac info

vo fotografii a aspoň v kocke predstaviť Slovensko cez svetové osobnosti, zviditeľniť SR
pri príležitosti predsedníctva SR v EÚ.
VÝSTAVA KAROLA KÁLLAYA – SÚVISLOSTI ( 55 fotografi na FOREXe). Dvojice Kállayových
snímok hovoria raz protirečivo, inokedy súhlasne. Spomeňme dve fotografie: studený
kruhový múr v Zakázanom meste v ďalekej Číne. Môžete popri ňom hovoriť temer
potichu a múr prinesie vaše slová každému, nech stojí kdekoľvek. Vedľa je fotka z Kuby,
kde môžete mať uši ako sova a predsa niektoré správy k vám jednoducho nedorazia.
Zoberte ľuďom pocit domova, pokoja, istoty a sú ochotní emigrovať tisícky kilometrov
do neznáma. Do neistoty, s nádejou, že nájdu nový domov. Kállay v ňom hľadal
súvislosti, nastavoval nám zrkadlo. S výstavou korešponduje aj program VEČER S
LEGENDAMI: Americký astronaut Eugene A. Cernan – posledný človek na mesiaci.
Ukazuje, že človek našiel cestu na Mesiac a tu, na Zemi, nevie nájsť cestu k druhému
človeku. Lekár a sochár Arthur Flesichmann – vytvoril Krištáľovú korunu pre anglickú
kráľovnu. Banskoštiavnický rodák Dežo Hoffmann preslávil svojimi fotografiami The
Beatles, aby sám zostal v tieni slávnych.
CIELE: Všeobecný cieľ: Viacročná prezentácia slovenského umenia prostredníctvom TG v
zahraničí
Priblížiť verejnosti verejnosti dielo Karola Kállaya v širších súvislostiach. Vytvoriť
priestor zamyslieť sa nad životom samým. Prezentovať Slovensko cez slovenské
osobnosti svetového významu.
SPOLUORGANIZÁTOR: The Marc Chagall Artists’ House, 24 Zionism Avenue, Haifa (Izrael)
UČINKUJÚCI: Marián Pauer – kurátor výstavy, autor textov a pásma, hra na klavír a spev.
Ľubomír Kraľovanský – texty do skladačky, spoluautor pásma, spolumoderátor. PRÍNOSOM
projektu je zviditeľnenie fotografického umenia a poukázanie na slovenské osobnosti
slovenského pôvodu. Projekt vytvára priestor na dlhodobú medzinárodnú spoluprácu.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Gejdoš, Illovský: KAMEŇ A SKLO

Viac info

Stret hodeného kameňa so sklenou plochou je práve pre tento krehký priehľadný materiál
zničujúci. Asociácie vandalizmu ale aj náhodného rozbitia okien, zrkadiel, fliaš a pohárov sú
pre krehkosť skla spájané vždy s jeho nárazom na tvrdú plochu. Táto konfrontácia akokoľvek
fatálne môže pôsobiť, má v umení svoje zvláštne miesto. Kotrast týchto materiálov evokuje
protichodné obsahy a ich dialogickosť je v umení a architektúre využívana programovo. Aj v
najaktuálnejších prejavoch súčasného sochárstva je preto komplementarita krehkosti s
tvrdosťou, drsného povrchu s povrchom hladkým, nepriehľadnosti s translutentnosťou a
transparentnosťou inšpiratívnou. K fascinujúcemu dialógu dochádza práve ak máme
dočinenia s tvorbou, ktorá sa snaží rešpektovať prírodné danosti kameňa ako aj úžitkové
vlastnosti skla. Kamenné sochy Jána Gejdoša sú biomorfnými útvarmi popierajúcimi
neprirodzenosť pravých uhlov a sterilných prostredí. Illovského tvorba naopak zdôrazňuje
technické dispozície sklených hmôt a necháva ich akcentovať v ostrých uhloch pyramíd, a
polopriehľadných priziem. Zaoblené a zakrivené v prírodnom rytme kamenného objektu tak
v konfrontácii so sklenými geometrickými formami naráža na roviny a prelomy, hrany a
vrcholy umelo vytvorených, krehkých artefaktov. Potenciál kontrastov ktoré ponúka
konfrontácia kamenných a sklených objektov je východiskom k výstavnému projektu ako aj
teoretizácii daného stretu v katalógu a prednáške na danú tému pre širokú verejnosť.
Dátum: 29. 11. 2016 – 12. 2. 2017

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Miroslav Cipár – Znaky maliarskeho gesta

Viac info

Názov Znaky maliarskeho gesta má upriamiť pozornosť na svojskú štylisticko-formálnu
stránku v maľbe, ako ju poznáme z rôznorodých techník druhej polovice 20. storočia, naplno
sa rozvíjajúcich abstraktným expresionizmom a informelom. Od lyrických, minucióznych
idiolektov po dramaticko-kaligrafický výraz, skrýva v sebe výtvarné gesto široké spektrum
prejavov a finalizácií. U Miroslava Cipára je toto gesto dôsledkom striktného sledovania línie
prameniacej v dôslednej kresebnej príprave, silnom vzťahu k médiu grafiky a v
charakteristickej logotypii. Východiskom inštalačnej koncepcie je na základe už
spomenutých kresieb, malých prác na papieri až po väčšie a monumentálne realizácie,
sledovanie ich vzájomných súvislostí, analógií a posunov od akéhosi bozzetta ceruzou a
tušom na papieri po akryl na rozmerných drevených podkladoch. Šifre pozostávajúcej zo
spleti línií, dominujúcich poly- ale aj monochromatickým maľbám totiž predchádza
komplexná príprava a dlhý vývoj precíznej, kontúrne vyhranenej, sebavedomej a tvarovo
presnej kresby. Čiara je Cipárovym východiskom definujúcim kompozíciu a presahujúcim
farebné plochy a ich ohraničenia. Sledovať túto čiaru znamená hľadať a nachádzať v
prelomoch priamok, šrafúrnych zhlukoch alebo kontúrach amorfných útvarov kódy
fyzikálnych veličín ako rýchlosť, dráha, čas, sila, tlak či napätie. V týchto výrazoch totiž
možno najvýstižnejšie zachytiť danosti línie vedenej vo vedomom akte maliarskeho gesta,
línie, ktorá viac ako čokoľvek iné, signifikuje proces tvorby Miroslava Cipára.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Reštaurovanie grafiky zo 17. - 19. storočia

Viac info

Zámerom reštaurovania je vyzdvihnúť estetické a výtvarné kvality originálov 20 ks grafík z
obdobia 17. – 19. storočia, ktoré sú danými deštrukciami výrazne znehodnotené, ako i
podčiarknuť autenticitu času, ktorá sa podpísala na dotváraní súčasného charakteru diel.
Znečistenie a poškodenie diel znehodnocuje ich skutočnú hodnotu a celkovú výtvarnú,
významovú kvalitu. Po kompletnom zreštaurovaní budú grafiky dôkladne očistené, spevní sa
podložka i kresbová vrstva a diela budú zabezpečené pre účely prezentácie, vystavenia ako i
pre depozitárne účely. Kompletnú reštaurátorskú prácu bude vykonávať reštaurátorka Mgr.
art. ArtD. Jarmila Tarajčáková. Po ukončení reštaurátorských prác budú grafiky vystavené v
priestoroch Turčianskej galérie spolu s prezentáciou reštaurátorskej práce.
Kompletné zreštaurovanie 20 ks starých grafík autorov:
Balzer, Jan Jiří; Adam, Jacob; Sadeler II, Aegidius (pravdepodobne); Drda, Josef; Jan Alois;
Ritter, Eduard (pravdepodobne); Langer, Sebastian;
Schuldes, Wenzel; Wolff, Jeremias; Payne, Albert Henry; Mayer, Peter; Moncornet, Balthazar
(pravdepodobne); Tiringer, B.; Nemecký grafik z 1. polovice 18. storočia.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projetku.

https://www.fpu.sk/sk/

Reštaurovanie kresieb M.Galandu, A. Weizs Kubínčana a starej grafiky TGM

Viac info

Zámerom reštaurovania bolo vyzdvihnúť estetické a výtvarné kvality originálov, ktoré boli
danými deštrukciami výrazne znehodnotené, ako i podčiarknuť autenticitu času, ktorá sa
podpísala na dotváraní súčasného charakteru diel. Zároveň bolo cieľom reštaurovania
stabilizovať hmotnú podstatu diel, ktorú tvorí papierová a kartónová podložka, v značnom
stave degradácie. Znečistenie a poškodenie diel znehodnocovalo ich skutočnú hodnotu a
celkovú výtvarnú, významovú kvalitu. Zámerom projektu bola revitalizácia diel na
papierovom nosiči, ich zachovanie a podpora mobility diel uložených v depozitári aj pre
širokú verejnosť na účely vzdelávania, poznávania a estetického zážitku.
Cieľom teda bolo odborné ošetrenie zbierkových predmetov a zastavenie degradácie
výtvarnej zbierky Turčianskej galérie.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Reštaurovanie maľby zo zbierok Turčianskej galérie

Viac info

Zámerom projektu je aj podpora mobility diel uložených v depozitári pre širokú verejnosť na
účely vzdelávania, poznávania a estetického zážitku. Pokračovaním v odbornom ošetrení a
reštaurovaní maľby prezentovať špecifiká zbierkového fondu v stálej expozícii na úrovni
európskeho štandardu. Reštaurovanie s cieľom spomaliť proces degenerácie diel a zachovať
ich historickú, kultúrnu a umeleckú hodnotu. Ošetrením podporiť ich mobilitu a zvýšiť
úroveň expozičnej využiteľnosti ošetrených diel.
Zoznam diel: M.Galanda -Prebúdzanie a Staroba. Dielo Viliama Chmela, Po výsluchu.
Spánok“ 4 diela Ž. Duchajovej-Švehlovej, Priadka, Dievča s vedrom, Žena v kroji, Moja
matka.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Stále živá expozícia

Viac info

Výtvarné umenie Turca 20. Storočia.
Stála expozícia predstavuje význam a podobu výtvarného umenia 20. storočia
prostredníctvom výberu z tvorby umelcov, ktorí z Turca pochádzajú, alebo v ňom, či preň
nejaký čas pôsobili. Chronologickým spôsobom Vás výstava prevedie výtvarnými obdobiami
od klasického zamerania portrétu, cez obraz vidieckej slovenskej krajiny a jej človeka k
téme mesta s jeho rôznymi sociálnymi problémami, až po dramatické životné situácie druhej
svetovej vojny a k obdobiu po normalizácii.
Kurátori: Zita Kostrová, Adam Galko
Stála, alebo Stále živá expozícia Turčianskej galérie predstavuje opäť výber diel
dokumentujúci výtvarné umenia 20. storočia v turčianskom regióne. Tentoraz však vyberá
nielen zo zbierkového fondu galérie, ale aj zo zbierok Slovenského národného múzea. Idea
stále živej expozície odkazuje k otvorenosti celého konceptu výstavy, do ktorého je možné
neustále vstupovať. Jednotlivé diela sa tak môžu obmieňať v kratších časových etapách, čím
budeme mať možnosť vidieť viac rôznych artefaktov v rôznych nových kontextoch a celkoch.
Súčasná expozícia rozdelená do šiestich komorných miestností sa zameriava hlavne na plošné
média maľby a kresby cez jej umeleckohistorické etapy, či umelecké skupiny autorov.
Architektúra priamočiaro nadväzujúcich miestností predurčuje aj linearitu chronológie
jednotlivých tematických okruhov.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

TUK 2016

Viac info

Turčianska galéria v Martine programom venujúcim sa knižnému umeniu na Slovensku a v
strednej Európe ponúka ako jediná kultúrna inštitúcia u nás, príležitosť rozsiahlej
prezentácie a vzájomnej konfrontácie tohto druhu výtvarného spracovania knihy. V tradícii
od roku 1993 je formát Bienále (do roku 2001) a neskôr Trienále umenia knihy (od roku 2010)
dostatočne etablovaný čo zaručuje reprezentatívny prehľad spolupracujúcich inštitúcií,
múzeí a galérií v Poľsku, Maďarsku, Česku a Rakúsku a najnovšie aj Nemecku. Kniha ako
signifikantný artefakt ľudskej kultúry je ideálnym médiom, na ktorom je možné
demonštrovať aktuálne procesy formovania výtvarného myslenia v polohách konceptuálneho
umenia, umenia inštalácie ale aj najrôznejších skulpturálnych, plastických, digitálnych ale
aj klasickejších výtvarných postupov spracovania tých najrôznejších tém. Práve individuálny
autorský prístup nelimitovaný tematickými ani žánrovými či materiálnymi obmedzeniami,
zameraný na transformáciu média knihy otvára cesty k prekvapivým kontextualizáciam knihy
v umení a v spoločnosti v špeciálne koncipovanej výstavnej produkcii.
Turčianska galéria vo svojej snahe nadviazať na úspešnosť predošlých ročníkov prezentácie
umenia knihy sa snaží jednak o posilnenie spolupráce s Múzeom umění v Olomouci a
následné rozšírenie aj do Rakúska (konkrétne Akademie der Bildenden Künste a Universität
für Angewandte Kunst vo Viedni) ako aj do Nemecka (Akadie der Künste, v Mníchove).
Spolupráca s akademickými inštitúciami je okrem ponuky prezentácie výtvarných prác aj v
podobe vypísania špeciálnych rezidenčných pobytov určených k spracovaniu témy autorskej
knihy in situ v priestoroch TG pri príležitosti Trienále umenia knihy. Novinkou pri
tohtoročnej organizácii Trienále je kurátorsky spracovaná výstava prezentujúca prácu s
knihou u nežijúcich výtvarníkov, ktorých časť aktívnej tvorby zasiahla aj knihu ako
samostatného nositeľa ich osobného vzťahu k nej. Pri tohtoročnom trienále je v pláne vzdať
poctu práce s knihou Rudolfa Filu.
Celý projekt Trienále umenia knihy v TG v Martine je riešený ako medzižánrový a
multidisciplinárny. Jeho medzižánrovosť je definovaná rôznorodosťou s akou sa k médiu
knihy v doterajších ročníkoch pristupovalo. Od minimalistických zásahov, po rozmerne
inštalácie, digitálne médiá alebo klasické techniky pri transformovaní a posunoch média
knihy. Tento ročník žánrovosť dopĺňame o grafický dizajn, typografiu a literatúru.
Multidisciplinarita, v ktorej plánujeme nasledujúce trienále koncipovať je realizovaná
prizvaním odborníkov z rôznych vedných disciplín, ktorí pri verejnom sympóziu na tému
posunov knihy v 21. storočí ponúknu aj laickej verejnosti v galérii čo najkomplexnejší pohľad
na túto tému z hľadiska filozofického, teologického, psychologického, technickoinformačného,
literárneho, umelecko-historického a výtvarného.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Akvizície TG

Viac info

Nákupnou komisiou boli schválené nasledujúce diela Andreja Rudavského: Kaplnka (rok: 1966-2008, rozmery: 49 x 16 x 38 cm, materiál: bronz, signatúra: značené v spodnej časti autorskou značkou AR); Podvečer v krajine (2001, 57 x 76 cm, sololit, akryl, značené v pravom dolnom rohu monogramom AR v červenej farbe); Spomienka (2004, 51 x 73,5 cm, sololit, akryl, nesignované).
– Kaplnka je dielom dokumentujúcim ústredný program jeho skulpturálnej tvorby ktorým je štylizovaná sakrálna architektúra v podobe formálne redukovaných jednoloďových a sedlovou strechou ukončených objektov. Tieto kaplnky ktoré signifikujú Rudavského tvarové myslenie sú rozvíjané od 60. rokov až do posledných rokov jeho života, kedy pôvodné skôr hmotovo kompaktné vertikálne útvary dopĺňa o ďalší typický prvok jeho neskorej tvorby a tou je Hlaholika. Estetika tohto prvého slovanského písma mu učarovala natoľko, že ňou začal dotvárať svoje staršie diela, čím začali vznikať nové konštrukcie. V tejto kaplnke sú zreteľné obidve charakteristiky jeho sochárskeho diela, teda tak ranné ako aj neskoršie fázy jeho tvorby.
– Podvečer v krajine je obrazom ktorý je dôležitým príkladom Rudavského formotvorného uvažovania na ploche obrazu. Techniku sochárskeho konštruovania a radenia hmôt aplikuje aj vo svojom maliarskom diele ktorému sa paralelne venuje od svojich umeleckých začiatkov. Tento neskorší obraz v akryle je tematicky verný jeho programu zobrazovania hláv vždy z profilu a vždy v kompozícii s geometrickými útvarmi a inými špecifickejšími atribútmi, ktorými sú v tomto prípade husle.
– Spomienka, akrylový obraz je svojou povahou viac geometrický v abstraktnejšej polohe bez jasnejších znakových prvkov okrem štylizovanej architektúry v ľavej strednej časti obrazu, na ktorú je nasmerovaná redukovaná tvár typickej tváre týchto hlavových konštrukcií ktoré Rudavský disciplinovane rozvíja od svojho skorého tvorivého obdobia a hláv Prométeov a Vrahov.

Propagácia diel na zakúpenie začala už realizáciou výstavného projektu Povedomé formy  Pocta Andrejovi Rudavskému, ktorý
sa konal v termíne 25. 2. – 1. 5. 2016 k výstave boli prizvané verejnoprávne média aj regionálna televízia a periodiká. Tento
projekt sa žiaľ aj kvôli úmrtiu Andreja Rudavského, posledný výstavný koncept, na ktorom ešte aktívne spolupracoval, stal
symbolickou rozlúčkou s dôležitým autorom slovenského moderného sochárstva. Získané akvizície sú v tomto období (1. 12.
2016  24. 2. 2017) vystavované na výstave Povedomé formy – Výber diel skupiny Galandovcov v priestoroch Slovenského
inštitútu v Berlíne.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Číselná krajina

Viac info

Zámerom projektu bolo vytvorenie interaktívnej výstavy zameranej na fenomén čísla, ktoré
je v súčasnosti chápané ako niečo neosobné, vyjadrujúce množstvo, veľkosť alebo počet.
Projekt s názvom Číselná krajina sa však snaží poukázať na to, že číslo nie je iba číslo, ale
má viacero významových rovín, ktorých odhaľovanie a umelecká interpretácia je hlavným
cieľom výstavy. Číslo samotné sa dá chápať ako grafický znak, ako symbol niečoho, niekoho,
ale aj ako základná stavebná jednotka systémov a štruktúr. Vzhľadom na pomerne bohatú
viacvýznamovosť čísla, bol definitívny koncept výstavy vytvorený pomocou teamworkingu,
ktorého sa zúčastnil dizajnér – grafik – kurátor a výtvarní pedagógovia tak, aby výstava mala
svoje výtvarné kvality, ale aj edukatívnu zložku, určenú pre detského diváka.
Nezanedbateľnou súčasťou výstavy bola aj prezentácia detských prác XXII. ročníka Bienále
fantázie, ktorého aktuálnou témou boli čísla a ich magický význam, ukryté v tajomnom svete
mýtov, legiend a rozprávok. Na realizáciu výstavného projektu bol oslovený dizajnér Mgr.
Art. Peter Klaudíny a grafik a ilustrátor Akad mal. Ivan Bílý, ktorí spolupracovali na
viacerých ročníkoch prehliadky detských prác Bienále fantázie. Doterajší skôr scénický
charakter inštalácie pretrvával viac ako 40 rokov a scénografi, dizajnéri a grafici, ktorí na
ňom pracovali, sa skôr snažili priblížiť detskému svetu a vytvoriť výtvarné prostredie,
imitujúce svet rozprávok, mýtov a legiend. Presunutie pozornosti z diel detskej tvorby na
tvorbu profesionálnych výtvarníkov, konfrontácia výtvarného spracovania identickej témy (v
našom prípade čísla) u detského tvorcu a umelca je najdôležitejším posunom projektu a
jeho hlavným prínosom, ktorý ho zároveň vymaňuje z klasického inštalovania detskej tvorby,
ako tomu bolo doteraz. Definovanie a skúmanie detskej tvorby, ktorá nepatrí do oblasti
profesionálneho výtvarného umenia, sa v prípade nášho projektu vytráca a práce, ktoré
vznikli vrámci aktuálneho XXII. ročníka Bienále fantázie sa nestávajú hlavnými dielami
inštalovanými v galérii, ale súčasťou väčšieho a rozmanitejšieho výtvarného projektu.
Hlavným organizátorom výstavy je Turčianska galéria v Martine, spolupráca s inými
inštitúciami sa obmedzila len na súťažný projekt bienále, kde dochádza k oceňovaniu
detskej tvorby, na čom participuje okrem zriaďovateľa Žilinského samosprávneho kraja,
mesto Martin a Bibiana Bratislava.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Umenie hrou III

Viac info

Ide o voľné pokračovanie kreatívneho vzdelávacieho projektu detských tvorivých workshopov(Umenie
hrou), ktorý ponúka jednu z foriem galerijnej pedagogiky a je určený pre deti ZŠ a SŠ.
V rokoch 2014 a 2015 sme v Turčianskej galérií realizovali projekty Umenie hrou a Umenie hrou II. Na
základe priaznivých reakcií pedagógov a detí, ktoré sa na projekte zúčastnili, ho hodnotíme ako úspešný a
radi sme naň nadviazali voľným pokračovaním projektu detských workshopov s názvom Umenie hrou III.
V projekte chceme aj naďalej pracovať s dielami významných slovenských autorov priamo zo zbierok
Turčianskej galérie. Ide o diela M. Galandu, Ľ. Fullu, M. Benku, J. Vodrážku, C. Majerníka, F. Štefunka, E.
Púčeka, J. Mužilu, P. Tótha.
Na workshopoch sme sprostredkovali deťom umenie formou vlastného tvorivého zážitku, hravou formou ich
zoznámili s niektorými pojmami z oblasti výtvarného umenia. Prežili spolu rôzne tvorivé procesy, spoznali
nové možnosti umeleckého vyjadrenia. Naučili sme sa tolerovať rôzne prístupy k tvorbe a zároveň rozvíjať
svoje manuálne zručnosti. Našim cieľom bolo zažiť s deťmi veľa radosti z tvorivého procesu hľadania a
objavovania.
Priamou konfrontáciou detí s výtvarnými dielami chceme rozvíjať ich tvorivosť a vnímavosť k umeniu, viesť
ich k sebavyjadreniu, chceme im predstaviť umenie ako dôležitú a atraktívnu oblasť ľudskej činnosti.
Dôležité tiež je, že každé dielo, s ktorým sme pracovali je zo zbierok TG a deti tak hravou formou spoznali
diela, ktoré sú v nej vystavené.
Projekt bol realizovaný skúseným galerijným pedagógom TG- Eva Mužilová. Realizácia projektu prebiehala
v mesiacoch september 2016 až marec 2017.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Projekty podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia:

Dovybavenie depozitárov Turčianskej galérie

Reštaurovanie grafík a kresieb Mikuláša Galandu

Vytvorené v Turci – umenie v lokálnom prostredí

Environmentálne umenie na Slovensku

Socha v meste VII

Vybavenie depozitárov Turčianskej galérie v Martine

Reštaurovanie maľby  Zima od Milana Paštéku

Marián Čunderlík / Výskumy vizuality I.

Archív ako križovatka medzi minulosťou a prítomnosťou

Vybavenie depozitárov Turčianskej galérie v Martine
Reštaurovanie malieb Kohút a Zima od Milana Paštéku
Výtvarné umenie Turca 20. storočia – stála expozícia Turčianskej galérie
Reštaurovanie grafiky zo 17. – 19. storočia
Akvizícia Knižnice Turčianskej galérie
Miroslav Cipár – Znaky maliarskeho gesta
Akvizície TG
ENERGIA KRESBY
Reštaurovanie maľby zo zbierok Turčianskej galérie
Reštaurovanie kresieb M. Galandu, A. Weizs Kubínčana a starej grafiky TGM
Umenie Hrou III.
TUK 2016
Číselná krajina
KAMEŇ A SKLO
Povedomé formy – Pocta Andrejovi Rudavskému
CONNECTIONS