
máj
DIELO MESIACA – Máj 2022
Želmíra Duchajová–Švehlová: Spiaci chlapec, 1949, olej na plátne, TGM O 82
Vybrala Eva Mužilová:
„Keď som v roku 2021 písala projekt na reštaurovanie výtvarných diel zo zbierok Turčianskej galérie, vybrala som tri olejomaľby od Želmíry Duchajovej Švehlovej. Moja voľba bola pomerne jednoduchá z viacerých dôvodov. Želmíra Duchajová Švehlová má v dejinách slovenského výtvarného umenia nesporný význam – bola prvou akademicky vzdelanou slovenskou maliarkou, pôsobila v Martine a jej diela sa zachovali vo veľmi skromnom počte. Väčšina z nich sa nachádza v zbierke TG.
Za dielo mesiaca som vybrala jeden z práve zreštaurovaných obrazov – obraz Spiaci chlapec.
A čím ma zaujal?
Mám rada impresionizmus. Obraz je namaľovaný sviežou uvoľnenou rukou a odvážnym vrstvením farebných škvŕn mnohých odtieňov, čo je pre impresionizmus charakteristické. Zaujímavé sú odrazy priznaného svetla v zdanlivo tmavej atmosfére noci. Obraz má pre mňa aj ľudský rozmer. Je mi blízky svojim námetom aj atmosférou. Som matkou a jeden z najkrajších výjavov v mojich spomienkach v súvislosti s materstvom je práve obraz pokojne spiaceho dieťaťa. Zvlášť v dnešnej dobe, keď si akosi viac uvedomujeme, že tento výjav nemusí byť až takou samozrejmosťou…“
Želmíra Duchajová Švehlová (1880 – 1955)
Bola prvou akademicky vzdelanou slovenskou maliarkou. Študovala na Umeleckej škole spolku umelkýň v Berlíne (1906 – 1910) a portrétnu maľbu na Dámskej akadémii výtvarných umení v Mníchove (1910 – 1914). Od roku 1919 žila a pôsobila v Martine, najprv ako učiteľka kreslenia, neskôr ako maliarka v slobodnom povolaní. V rokoch 1918 – 1943 bola spoluorganizátorkou slovenského ženského hnutia, v rokoch 1920 – 1946 bola podpredsedníčkou spolku Živena. Duchajová bola predstaviteľkou maliarstva svetla – luminizmu, ktorý bol stredoeurópskou verziou impresionizmu. Narábanie s farebnou škvrnou a svetlom nadobudlo v jej maľbe kvalitu samostatnej stavebnej zložky architektúry obrazu, táto sústredenosť na vnútorné, čisto maliarske problémy tak Duchajovú už odkazovala do vývojovo novšej problematiky postimpresionizmu. Jej prvá výstava sa konala v roku 1918 v Hodoníne. Po vzniku Česko-Slovenska vystavovala viackrát v Martine, v Bratislave i v Košiciach. Tvorba Želmíry Duchajovej – Švehlovej je charakteristická prevahou lyrických plenérov (maľovanie vo voľnej prírode priamo pred krajinným motívom), žánrovými portrétmi, krajinkami a zátišiami.
Eva Mužilová:
Narodila sa v Martine, od roku 1990 pracuje v Turčianskej galérii, kde prešla rôznymi pozíciami: reštaurátorka, galerijná pedagogička a v súčasnosti správkyňa depozitára dokumentátorka výtvarnej zbierky TG.

Apríl
DIELO MESIACA – APRÍL 2022
Mikuláš Galanda, Metafyzické zátišie, maliarska lepenka, rok 1930
Vybral Tibor Kubička:
„Ako dielo mesiaca som vybral Galandovo Metafyzické zátišie.
V roku 2018 som mal vzácnu príležitosť navštíviť výstavu obrazov Salvadora Dalího a Reného Magritta v Bruseli. Na jednom mieste v galérii boli inštalované obrazy týchto dvoch velikánov surrealizmu v tematických blokoch. Obraz Mikuláša Galandu – významného slovenského maliara, zakladateľa našej moderny, grafika a ilustrátora, ktorý s úspechom vystavoval v New Yorku aj na Svetovej výstave v Paríži, mi tieto momenty pripomenul. Mám pocit, že sa svojim spôsobom vymyká z hlavnej línie tvorby tohto mimoriadne talentovaného turčianskeho rodáka. A dokazuje, že Galanda je svetový.“
Mikuláš Galanda (1895, Turčianske Teplice – 1938, Bratislava)
Maliar, grafik a ilustrátor. Patrí k výrazným priekopníkom a propagátorom moderného umenia na Slovensku.
Začal študovať na vysokej škole výtvarných umení v Budapešti, ktorú však kvôli
I. svetovej vojne nedokončil. Svoje štúdium úspešne ukončil na Akadémii výtvarných umení v Prahe (1927) a vrátil sa do Turčianskych Teplíc. V Prahe sa stal spolutvorcom ľavicovo orientovanej revue DAV. Ešte počas štúdia sa zblížil s Ľudovítom Fullom, s ktorým vyučoval na Škole umeleckých remesiel v Bratislave. Tu vydali manifest moderného maliarstva „Súkromné listy Fullu a Galandu“,
v ktorých: „vyslovili potrebu skoncovať so starými, nič nehovoriacimi umeleckými metódami a zabehanými manierami a žiadali preraziť a uvoľniť cestu novým výrazovým prostriedkom a postupom, ktoré by zodpovedali dynamickým premenám, ktoré boli charakteristické pre život človeka a spoločnosti 20. storočia.“
Okrem maľby dosiahol výrazné výsledky v kresbe, voľnej úžitkovej grafike. Za knižnú grafiku získal striebornú medailu na „svetovej“ výstave v Paríži (1937). V jeho tvorbe dominuje téma obyčajného človeka a emotívna stránka obrazu vnímaná ako plnohodnotný a nosný prvok umenia. Mikuláš Galanda zomrel predčasne (1938), pochovaný bol v Turčianskych Tepliciach, odkiaľ bol v roku 1978 prevezený na Národný cintorín v Martine. Manželka Mária Galandová, rod. Boudová starostlivo uchovávala diela svojho manžela, čo v období II. svetovej vojny nebolo také jednoduché. Časť z nich v 80. rokoch darovala Turčianskej galérii v Martine.
Tibor Kubička:
Od roku 2021 riaditeľ Slovenského komorného divadla Martin, absolvent divadelnej réžie a dramaturgie na VŠMU v Bratislave. Do martinského divadla prišiel na post manažéra pre projekty a vzťahy s verejnosťou v apríli 2009 zo Slovenskej televízie, kde pôsobil štyri a pol roka ako PR manažér. Rodený Martinčan tvrdí, že bez ohľadu na pozíciu bude vždy divadelník.

Marec

Február
