Archív výstav za rok 2015

fdfds1

Bruno Horecký: Oslava karikatúry

20. 10. – 11. 12. 2016

Viac

Dňa 20. októbra Turčianska galéria v Martine otvárala výstavu známeho martinského karikaturistu a ilustrátora Bruna Horeckého. Výstava Oslava karikatúry sa koná pri príležitosti 50. narodenín autora. Na jej slávnostnom otvorení v duchu hesla „Smejme sa dnes, lebo zajtra bude neskoro“ sa uskutočnil aj krst najnovšej knihy aforizmov od Jula Ondreja a Bruna Horeckého s názvom Škola prehrou. Karikaturista, ilustrátor Bruno Horecký sa narodil v Martine 16. 10. 1966, kde žije dodnes. Jeho prvá kreslená karikatúra bola uverejnená v časopise Život keď mal 11 rokov. Od roku 1986 začal pravidelne publikovať v slovenských printových médiách. Stal sa dvorným karikaturistom Pravdy, Národnej Obrody, Života Turca (do dnes) a tisícky jeho kresieb a komiksových stripov bolo uverejnených vo viacerých novinách. V roku 1998 sa v Martine zrodil známy celoslovenský mesačník Fľak pre deti od 0 do 99 rokov. Bruno Horecký taktiež spolupracuje s mestom Martin na časopise pre martinských žiakov a pedagógov – Martinský Fľak a Mladý záchranár, ktorý je zameraný na prevenciu úrazovosti u detí. Spolu s aforistom Julom Ondrejom spolupracuje 10 rokov a spoločne zostavili už 9 aforistických knižiek. Výstava Oslava karikatúry bude v Turčianskej galérii otvorená pre všetkých návštevníkov so zmyslom pre humor a priaznivcov karikatúry do 11. decembra 2016.

fdfds1

VIS á VIS / Zoči voči, 10. SSUŠ

22. 9 – 20. 11. 2016

Viac

Umelecká tvorba žiakov Súkromnej strednej umeleckej školy na ul. J. Lettricha. Žiaci I. – IV. ročníka študijných odborov Grafický a priestorový dizajn a Priemyselný dizajn predstavia širokú paletu výtvarných výrazových prostriedkov a obrazových štruktúr, tvorbu v oblasti plošnej a priestorovej reklamy, grafického a priemyselného dizajnu, knižnej grafiky a typografie, plagátov, interiérovej a animovanej tvorby. Podujatie pri príležitosti 10. výročia založenia tejto úspešnej školy sa uskutoční dňa 22. 9. 2016 o 16. hodine. Pre návštevníkov Turčianskej galérie bude výstava sprístupnená do 20. 11. 2016.

fdfds1

Fotografia 2016

21.9. – 20. 11. 2016

Viac

Po prvý krát počas svojho dlhoročného trvania bude Fotoklub Karola Plicku v Martine vystavovať svoje práce v priestoroch kde cítiť ducha Galandu.

Otvorenie výročnej výstavy Fotoklubu Karola Plicku – Fotografia 2016 sa uskutoční v Turčianskej galérii v Martine dňa 21. septembra 2016 o 17. hodine. Výstava je vyjadrením ocenenia doterajšej činnosti Fotoklubu v komplikovaných podmienkach premien našej spoločnosti za dobu jeho existencie. Okrem súboru tradične objavných obrazov krajiny, bude mať návštevník možnosť stretnúť sa s projekciou starých fotografií a vybavením fotografov z druhej polovice minulého storočia. Prezentácia najúspešnejších fotografií členov klubu ukazuje posun vo vývoji fotografie, a zároveň tak približuje mladej generácii rozdiely v technologickom a tvorivom prístupe v tvorbe kvalitnej fotografie.

Výstava má tiež potenciál pritiahnuť k fotografovaniu, ako systematickej voľnočasovej aktivite, záujemcov o tento druh činnosti, a zároveň je aj pozvaním pre nových členov do radov Fotoklubu.

fdfds1

G. Hegeduš: Krajina Zem

8.9. – 16. 10. 2016

Viac

Ing. Gustáv Hegedüš /1941/ žije v Turčianskych Tepliciach a vyše päťdesiat rokov sa venuje fotografovaniu. Svoje práce prezentoval na samostatných výstavách, ako aj prostredníctvom viacerých klubových združení fotografov na Slovensku. V ostatnom období je aktívny vo Fotoklube Karola Plicku v Martine a Detvianskej umeleckej kolónii v Detve. Pri fotografovaní pracuje s chuťou a nadšením výtvarníka a to pre čistú radosť z tvorenia.

Na výtvarnú fotografickú scénu vstúpil už pripravený, s osobitým estetickým videním a svojským rukopisom alla prima   v čistote komponovania, práci s mäkkou i výraznou svetelnou, či farebnou tonalitou. Autor rozhľadený

v kultúrnom a spoločenskom svete inklinuje k slobodnej a otvorenej ceste spoznávania, chápania a vyjadrovania sa v škále od kontrastov k harmónii krásna. Jeho fotografie sú zažité, premyslené, precítene, s príbehom.

Fotograf Gustáv Hegedüš predstavuje tematický súbor fotografií z posledného obdobia, ktorý nazval Krajina Zem. Nadväzuje tak na svoje predchádzajúce úspešné autorské cykly Voda ako obraz a Moje živly.

Zo živlov zámerne vyberal to, čo ich robí výtvarne krásnymi a harmonickými. Racionálne zaznamenával ich estetickú realitu, prostredníctvom detailov i voľnejšej abstrakcie, umocnenú citom pre tvarový, farebný, svetelný a kompozičný súlad. Sledoval ich čistotu, spojenia, reflexy, ďalej asociácie, podoby vo formálnych i obsahových znakoch. Pozýval diváka k precíteniu prírodných nálad s obdivom a vďakou.

V tvorivej téme o zemi videl aj existenciálny pohľad na seba a ľudstvo spojený s otázkou, odkiaľ sme a kam ideme. Zem vníma ako planétu slnečnej sústavy, krajiny sveta, domovinu, konkrétne kopce s vodou, svetlom a vzduchom, či najbližší lán poľa alebo malú pestrú záhradku, a všetko plné života v jej premenách. Gustáv Hegedüš poznáva Krajinu Zem svojou dušou, žije s ňou v obdive, rešpekte, láske a bôli. Je preňho predovšetkým objavná, blízka i mystická, rovnako ako žena a obe sa mu v mysli a tvorbe prelínajú a život napĺňajú. Registruje však tiež necitlivé lokálne i globálne zásahy človeka v krajine a počuje volanie Zeme o pomoc.

Prostredníctvom svojich fotografií sa nám prihovára s láskavým posolstvom, aby sme Zem a život na nej milovali.

Mgr. Janka Kolláriková

Trvanie výstavy: 8. 9. – 16. 10. 2016

fdfds1

Bienále voľného výtvarného umenia

7. 7. – 18. 9. 2016

Viac

Šieste Bienále voľného výtvarného umenia a k tomu v roku 2016, taká sympatická číselná zhoda. Tohtoročné Bienále, teda súťažná výstava, je sympatické aj z viacerých iných dôvodov. Doteraz sa vždy konalo v Bratislave, buď v budove Slovenskej výtvarnej únie na Dostojevského rade alebo v Dome umenia na Námestí SNP. Tento rok nastala zmena a výstava bude otvorená v Martine v Turčianskej galérii a následne reinštalovaná v Prešove v Šarišskej galérii. Presun z hlavného mesta a predstavenie projektu na pôde dvoch veľkých štátnych galérii sa ukázali ako naozaj dobrý krok, ktorý pritiahol pozornosť stredoslovenských i východoslovenských výtvarníkov. Jeden z cieľov Bienále sa teda naplnil podľa očakávaní.

V roku 2006, keď Bienále začínalo, bolo otvorené len pre členov Slovenskej výtvarnej únie. Neskôr sa zámer zmenil a súťaže sa už mohli zúčastniť aj výtvarníci mimo SVÚ. Prístupnosť a otvorenosť podujatia je jednou z najdôležitejších podmienok k vytvoreniu dobrého konfrontačného zázemia pre výtvarníkov. To, že sa ľudia združujú do spolkov, združení, organizácií, má iste svoje opodstatnenia, ale ostať uzavretým systémom bez možnosti stretu s okolím môže priniesť stagnáciu. Ak by sa výtvarníci „zvonku“ nemohli súťaže zúčastniť, nemali by možno ani záujem prísť sa na výstavu pozrieť, vedieť o jej existencii by možno pre nich tiež nebolo až tak dôležité. Dobrý krok č.2. sa začal rysovať už počas predchádzajúceho ročníka a teraz sa iba potvrdil. Prihlásilo sa oveľa viac nečlenov a dokonca študentov. Výtvarníkom sa tak dostáva SVÚ, jej povaha a aktivity viac do pozornosti. Študenti možno práve vďaka Bienále zistia, že možnosť zúčastniť sa celoslovenskej výtvarnej súťaže a komparatívne svoju tvorbu vystaviť verejnosti i už etablovaným autorom je celkom dobrá príležitosť. Tento rok na výzvu zareagovali poslucháči Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a Akadémie umení v Banskej Bystrici a porota ich odvahu a kvalitu tvorby ocenila.

,,Počas príprav a prihlasovania sa autorov som veľakrát rozmýšľala nad tým, ako asi mladí autori vnímajú celé Bienále a či sa o ňom vôbec dozvedia. Našťastie sa k nim informácie dostali a pozitívne reakcie po ohlásení výsledkov ma presvedčili o tom, že má zmysel toto podujatie robiť. A má zmysel ho robiť i preto, lebo výtvarníci z minulých ročníkov mu stále ostávajú verní. Keď si budete listovať predošlými katalógmi, zistíte, že aj autori, ktorým boli v minulosti udelené Grand Prix alebo Cena SVÚ sa na Bienále hlásia i naďalej a vidia v ňom kladný potenciál v rámci vizuálneho umenia u nás. Vznikla tak naozaj variabilná platforma, čo do výtvarných médií, názorov a námetov, formálnej rozličnosti i generačnej rôznorodosti“ hovorí kurátorka výstavy Bohunka Hajnalová

Otvorenie výstavy v Turčianskej galérii sa bude konať 7. júla 2016 o 17. hodine a pre návštevníkov bude sprístupnená do 18. septembra 2016. Kurátorkami výstavy sú Dagmar Srnenská a Bohunka Hajnalová.

„https://www.youtube.com/embed/-Mg95Gtdh6g“

fdfds1

Vladimír Bullo: Keramická plastika

21. 7. – 4. 9. 2016

Viac

Autor: Viera Babjaková

Hlina od pradávna ovplyvňovala život človeka. Tvaroval ju do rôznych podôb tak, aby mu spríjemnila každodenné bytie. Prvoradé boli úžitkové predmety, potrebné pre život, tanier, misa, nádoby na uschovanie potravy. Človek mal však vnútornú potrebu vytvárať aj rôzne kultové a ozdobné premety a v nich zaznamenávať niečo prežité.
Podobne je to i s modranskou keramickou plastikou. Drobnými figúrkami sa zvyčajne vypĺňal voľný priestor v keramickej peci, aby sa lepšie vypálil úžitkový tovar. Spočiatku sa vyrábali malé figúrky detských hračiek. Zvieratká – prasiatko, koník, ovečka. Neskôr to boli postavičky ľudí a zvierat imitujúce povolania. Teda záznamy každodenného života.
Výroba modranskej keramiky je jedinečná. Spočíva v spracovaní hliny z modranských ložísk a ručným dekórom. Hrnčiarske figúry sa tvarovali prevažne na hrnčiarskom kruhu, fajansové sa zhotovovali ručným modelovaním alebo pomocou foriem. Výrobky sa voľne sušili v dielni. Po dôkladnom vyschnutí sa vypaľovali v peci pri teplotách až 1000 °C. Po prvom vypálení sa glazovali surovou bielou glazúrou. Na ňu sa voľnou rukou maľovali vzory technikou maľby do surového emailu. Dôležitá bola istá ruka. Pomaľované výrobky prešli druhým výpalom, po ktorom keramika získala vysoký lesk, sýtosť a trvanlivosť farieb. Vďaka ručnej maľbe je každý výrobok osobitý.
Pred maliarom je biela postava pastiera s ovečkou na pleciach. Volí farbu oblečenia, maľuje ovečku. Jedného dňa sa rozhodne, že ovečiek bolo dosť a na plecia pastiera namaľuje barančeka. Alebo baranček bol nápad iného maliara keramiky. Na výstave nájdete obe varianty.
A o tom je zberateľstvo. Základná forma je rovnaká, ale ľudský zásah, voľba farieb robí z každej plastiky osobité dielo. Zberateľ musí mať všetky. Vytvára tak v zbierke série. Tak to robí aj zberateľ Vladimír Bullo. Jeho výstavu s názvom Krása modranskej keramiky môžete vidieť v týchto dňoch v Turčianskej galérii v Martine.

Vladimír Bullo je vášnivým zberateľom celý svoj život. A sníva. Sen o múzeu, kde by jeho celoživotné snaženie – úctyhodná zbierka, našla svoj domov. Jeho výstava v Turčianskej galérii je dôkazom, že ten sen má svoje opodstatnenie.

fdfds1

Bienále fantázie

13. 5. – 3. 7. 2016

Viac

ČÍSELNÁ KRAJINA – výstava zameraná na fenomén čísla, konfrontácia tvorby profesionálnych výtvarníkov Ivana Bílého a Petra Klaudínyho a detských prác, vytvorených v rámci detskej výtvarnej súťaže Bienále fantázie 2016.  XXII. ročník Bienále fantázie s podtitulom Rozprávky, mýty legendy je pokračovaním takmer polstoročia trvajúceho projektu, ktorý prezentuje výtvarné práce detí a mládeže. Aj keď je jeho domovom Slovensko, už dávno stratilo lokálny charakter a stalo sa medzinárodnou prehliadkou „detského umenia“.

V aktuálnom ročníku sme sa rozhodli vrátiť ku koreňom Bienále fantázie a pripomenúť jeho prvotné motto: rozprávky, pieseň, porekadlo, riekanka, hry detí a zvyky
ľudu. Keďže si uvedomujeme, že porekadlá, riekanky, i ľudové zvyky môžu byť pre dnešné deti „veľkou neznámou“, inovovali sme podnázov Bienále fantázie do podoby: Rozprávky, mýty, legendy. Myslíme si, že takýto podtitul poskytuje veľkorysý priestor pre fantáziu a nekladie žiadne prekážky či obmedzenia v dnešnej postmodernej dobe. Aby však téma prác nebola príliš široká, radi by sme upriamili vašu pozornosť na jednu z najdôležitejších súčastí rozprávok, a to čísla a ich magický význam. Mágia čísel sa v rozprávkach a príbehoch objavuje v rôznych podobách. Najčastejšie sa číslom označuje počet postáv (napr. tri princezné, tri prasiatka, sedem zhavranelých bratov, sedem kozliatok i sedem trpaslíkov, dvanásť mesiačikov a pod.), alebo časový úsek (Ruženka spala sto rokov, sedem nešťastných rokov…). Čísla však nachádzame aj pri opisoch bájnych krajín (za siedmimi horami a siedmimi dolinami), miestností (trinásta komnata…), označujú aj počet skúšok i tajných znamení.

Draci majú obyčajne tri, šesť, sedem alebo deväť hláv a hlavný hrdina dostáva tri zázračné dary, alebo mu pomáhajú traja pomocníci. Najčastejšími platidlami sú tri groše, sedem strieborných alebo sto dukátov. Čísla sú jednoducho všade, niekedy sa objavujú úplne priamočiaro, inokedy sú ukryté v útrobách príbehov. Je len na vás, ktoré si vyberiete a prenesiete do podoby vlastných kresieb, malieb, grafík či trojrozmerných objektov. Môžete zobrazovať scény a postavy z príbehov so zakódovanými odkazmi na čísla, alebo jednoducho nakresliť sedem kozliatok, trojhlavého draka alebo nádhernú trojružu. Všetko je len na vás a vašej fantázii.

Mágia čísiel obsiahnutá v rozprávkach, mýtoch a legendách je teda nosnou témou XXII. ročníka Bienále fantázie. Už teraz netrpezlivo očakávame diela, ktoré budú poznačené tajuplným pôsobením čísel. Dúfame, že nás prekvapia, pobavia a inšpirujú do ďalšej práce a rovnako dúfame, že aj vy sa pri ich tvorbe pobavíte a niečo nové aj dozviete.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

fdfds1

Marián Oscitný: Hľadanie raja

19. 5. – 3. 5. 2016

Viac

Výstava slovenského rodáka žijúceho v Mníchove, a člena nášho klubu, Martina Oscitého s názvom Hľadanie raja je realizovaná v duchu vizionárstva a úcty ku kráse prírody, ktorá je silou fantázie pretváraná na neustále nové formy bez ujmy na estetike. Vysiela posolstvo k širokej verejnosti s dôrazom na fakt, že umenie zošľachťuje ducha, zjemňuje dušu a obohacuje spoločnosť.

 

Vernisáž sa konala 19. mája 2016. Slovensko-nemecký kultúrny kluv výstavu spoluorganizoval, počas vernisáže sa k hosťom prihovorila aj naša predsedníčka Viera Horch. Pri otvorení výstavy boli taktiež odovzdané ceny Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pre deti, ktoré sa zúčastnili súťaže BIENÁLE FANTÁZIE. Do Turčianskej galérie prišlo v aktuálnom ročníku viac ako 5400 detských prác z 33 krajín sveta. Diela hodnotila medzinárodná odborná porota, ktorá udelila 43 cien v hlavných kategóriách a viac ako 600 čestných uznaní. Medzi ocenenými boli aj deti z Mníchova, ktoré do súťaže pripravoval práve Martin Oscitý. Čestné uznanie dostali Lea Osusky, Luise Johnson a Nikola Johnson. Lukáš Maher si odniesol hlavnú cenu za maľbu s názvom Aladin.  Oceneným deťom blahoželáme! XXII. ročník Bienále fantázie s podtitulom Rozprávky, mýty, legendy je pokračovaním takmer polstoročia trvajúceho projektu, ktorý prezentuje výtvarné práce detí a mládeže. Aj keď je jeho domovom Slovensko, už dávno stratilo lokálny charakter a stalo sa medzinárodnou prehliadkou „detského umenia“. Aktuálny ročník sa vracia ku koreňom Bienále fantázie a pripomína jeho prvotné motto: rozprávky, pieseň, porekadlo, riekanka, hry detí a zvyky ľudu.

fdfds1

Povedomé formy Andreja Rudavského

25. 2 – 1. 5. 2016

Viac

Rozsiahla prezentácia diela významného predstaviteľa moderného slovenského umenia Andreja Rudavského (1933) v Turčianskej galérii v Martine, bude výstavným konceptom sledujúcim nie len typickú sochársku tvorbu tohto významného „Galandovca“, ale predovšetkým jeho maliarske dielo. Po prvý krát tak práve Turčianska Galéria v Martine ponúkne doteraz najkomplexnejší prehľad maliarskej tvorby Andreja Rudavského vôbec.

Výtvarná reč akou k nám jeho sochy a obrazy prehovárajú nie je definovaná abstraktným gestom ani popisným koncentrovaním sa na predmet. Reč tvarov a foriem týchto obrazov a sôch je aj napriek svojej zreteľnosti priam prekvapivo nejednoznačná. Konštrukcie architektúry a ľudského torza, hláv a písomných fragmentov sú spájané do koláží nových obsahov, ktoré majú svoj dynamický výraz tak v priestorových vlastnostiach sochy, ako aj farebných atmosférach obrazov. Hoci vieme jednotlivé formy pomenovať, ich súvislosti a premeny, ich posuny a umiestnenia, nútia k ich obsahovému prehodnoteniu. Práve to nástojčivé pýtanie sa po význame vyvýšených a ohnutých kaplniek, či iných malých domčekov, tých tvárí a hláv s dramatickými tvarovaniami je cieľom dlhého výtvarného procesu. Nie jediná správna odpoveď a už vôbec nie jedna správna otázka, ale pýtanie sa ako proces sú podstatné. Rudavský, ktorý počas svojej umeleckej tvorby tak disciplinovane sleduje svoj námetový program, sa pýta vo formách, ktoré sú známe a neznáme zároveň, ktoré sú čitateľné a nedešifrovateľné na tom istom mieste. Klásť si naliehavé otázky znamená byť konfrontovaný s umením, a tvorba Andreja Rudavského je práve jedným z rozsiahlych procesov pýtania sa v dejinách slovenského moderného umenia.

Výstava Povedomé formy Andreja Rudavského ponúkne jedinečnú príležitosť vidieť nie len klasickú polohu bronzových a kamenných kaplniek a hláv jedného z posledných žijúcich členov umeleckej skupiny Mikuláša Galandu, ale predovšetkým jeho konštruktívne myslenie v ploche obrazu, ktorému sa počas svojej tvorby systematicky venoval.

Otvorenie výstavy Povedomé formy Andreja Rudavského sa bude konať v Turčianskej galérii dňa 25. 2. 2016 o 17. hodine. Výstavný projekt Povedomé formy – Pocta Andrejovi Rudavskému bude pre návštevníkov galérie sprístupnený do 1. 5. 2016.

fdfds1

Dávid Javorský: O priestoroch, o predmetoch

25. 2 – 1. 5. 2016

Viac

Autor: Miroslav Haľák

Dávid Javorský (1992) je slovenským výtvarníkom nastupujúcej generácie pôsobiacim v Krakove. Jeho výstava v Turčianskej galérii, v rámci veľkého projektu venovaného Andrejovi Rudavskému, je výsledkom jeho umeleckého smerovania a výtvarného myslenia, ktoré je na Slovensku ojedinelé. Ide o postoj k témam náboženstva, vlastného pôvodu, rodiny, a životného priestoru, ktorý sa vo svojich kresbách snaží viac spresniť. Kým u Rudavského je cieľom pýtať sa, napríklad po historickom pôvode Slovenska, Javorského cieľom je hľadanie cieľa. Táto absurdnosť stráca na svojej nelogickosti pri umeleckej konfrontácii aká sa Javorskému podarila s dielom Andreja Rudavského. Duchovné posolstvá, osobnostné drámy a prázdne priestory ako ich rezonančné plochy. V kaplnkách a hlavách v ktorých Rudavský šifruje správy o prírode a národnej, historickej pamäti, vidí Javorský odkazy na biblické námety a kapitoly z vlastného života. Kým konštrukcie Rudavského kaplniek evokujú pohyb ľudského tela, Javorského „Kaplnky“ sa stávajú prostredníkmi hybnej, vyššej sily. Kým Rudavského hlavy sú nositeľmi legiend, alebo výrazných typov človeka, Javorského človek je postavou intímne vypovedajúcou o sebe. Tieto hlboké rozpory sú natoľko kontrastné až súčasne obe diela stavajú proti sebe a zároveň ich aj vzájomne obohacujú. Tento kontrast medzi anonymitou a identitou, medzi prírodným a nadprirodzeným, medzi ľudským a božským, medzi národným a rodinným sa demonštruje v Javorského reakcii na tvorbu Andreja Rudavského v takom rozsahu, až sa stáva plnohodnotnou súčasťou výstavného projektu: Povedomé formy – Pocta Andrejovi Rudavskému.

Výstavy Andreja Rudavského a Dávida Javorského budú pre návštevníkov Turčianskej galérie sprístupnené do 1. 5. 2016.