Archív kategorií: výstavy a podujatia 2011

ERIK ŠILLE Alchýmia vandráctva

Na výstave sú zastúpené maľby, ako aj objekty tzv. svetelné maľby z posledných rokov.
Šille sa už dlhodobo suverénne pohybuje na poli domácej výtvarnej scény, kde je jeho tvorba pevne ukotvená v médiu maľby, ktorá vykazuje znaky sebavedomo-priamočiarej vizuálnej poetiky autorského prejavu. Novinkou sú svetelné objekty a v kontexte doterajšej tvorby môžeme hovoriť aj o akýchsi svetelných maľbách.
V autorovej tvorbe je zjavný inšpiračný prienik vizuálnej estetiky populárnej kultúry ako sú street-art, komix, animované seriály či počítačové videohry. Ide tu najmä o prácu s farbou v priestore, ktorá doslova vyvoláva zdanie (simuluje) elektronického obrazu – maľby generovanej počítačovým programom a akoby popiera priamu intervenciu ľudskej ruky a vplyv individuálne determinovaného rukopisu na jej vzniku. Bránim sa však povedať, že Šilleho maľba simuluje, pretože neimituje ani nepredstiera, ale prirodzene sa rodí v čase a priestore so svojím vlastným „dobovým okom“  (Miachael Baxandall) a špecifickým vizuálnym depozitom, ktorý tvorivo nanovo v sebe opäť konštituuje. Šilleho maľba je takto výrazom čistá, racionálna, odosobnená a vytvára zdanie idealizovaného virtuálneho priestoru. Kriticko-ironický akcent namierený na témy post- spoločnosti pomocou emblematických symbolov konzumu a konzumného spôsobu života, prítomný už v skorších dielach, sa v poslednom období prejavuje čoraz naliehavejšie. Diela sa stávajú akousi postmodernou démonickou groteskou súčasnosti. Dialektika rozkoše a strachu predstavuje hlavnú črtou Šilleho poetiky. Na jednej strane silná vizuálna príťažlivosť, farebný vír vťahujúci našu pozornosť a zaplavujúci zmysly, ktorý sa vzápätí stáva anestetickým jedom, z(a)vádzajúcim do sveta ilúzie, hravosti a šťastia. Na druhej strane sú to tragické vážne témy, ako vyrovnávanie sa s minulosťou, strata domova, hľadanie domova, migrácie, devastácia životného prostredia ai.
Erik Šille (*1978, Rožňava) patrí k absolventom katedry maľby 4. ateliéru profesora Ivana Csudaia. Je držiteľom ocenenia Mladý Tvorca 2010 od Nadácie Tatrabanky, držiteľom 1. ceny Maľba 2009 od Nadácie VÚB a nositeľom Ceny Igora Kalného za rok 2006, na Zlínskom salóne mladých autorov za Slovenskú republiku. Šilleho diela sú zastúpené v zbierkach domácich ako aj zahraničných galerijných inštitúcii (Slovenská národná galéria, Nitrianska galéria, Wannieck Gallery Brno, Zlínska galéria Zlín), či v majetku mnohých súkromných zberateľov. Erik Šille v súčasnosti žije a tvorí v Bratislave.

Trvanie výstavy: 24. 11. – 31. 1. 2012

sille_01 sille_02 sille_03 sille_04 sille_05 sille_06

PÁSOVÁ VÝROBA

Výstava pod priliehavým názvom Pásová výroba publiku predkladá diela mladých umelcov, prevažne ešte študentov, ktorí svojou tvorbou kritickým, ironickým alebo hravým spôsobom poukazujú na uniformitu a neosobnosť dnešného sveta. Jednotlivé diela tematizujú nadprodukciu súčasnej produkcie, necitlivosť trhu mimo fair trade, ktorý v snahe o väčšie zisky zneužíva na prácu znevýhodnených ľudí, často dokonca malé deti (Alica Belková). Súčasný človek sa v rámci trhu ako konzument atakovaný zo všetkých strán dostáva do bludného kruhu (Zuzana Ondrášová), z ktorého je ťažké sa vymaniť. V rámci produkcie sa zas jednotlivec kvôli výraznej špecializácii jednotlivých fáz výroby stáva akousi súčiastkou, mechanicky vykonávajúcou monotónny úkon (Michal Huštaty) v presnom časovom vymedzení (Alexandra Bodorová), nevnímajúc sociálne prostredie okolo seba (Tomáš Klima), niekedy dokonca s pocitom uväznenia (Martin Jombík). V peniazmi ovládanom a matériou zahltenom svete sa tak človek a jeho jedinečnosť vytrácajú v štandardoch nastavených výrobou (Miroslava Majorošová, Matej Myslovič, Tomáš Picha, Marián Vredík). Jedinečnosť v procese takejto výroby je zväčša len ilúziou a v skutočnosti ju nájdeme tam, kde takmer vôbec nie je masovo propagovaná a medializovaná (Pavol Prekop). Človek sa tak v snahe zapadnúť a „byť in“ stáva otrokom „štýlu“ (Pavol Mackov), často bez vlastného názoru (Peter Cibák) či autentických emócií (Petroslav Berowsky). A hoci má takto manipulovaný súčasník pocit, že je výnimočným jedincom, nakoniec je i tak len súčasťou davu (Juraj Ondráš). Toto všetko predstavuje dokument doby, definovaný symptómami ako konzum a štandardizácia, typizácia a strojová výroba (Jana Mináriková), vymedzovanie “normálnosti” či strata jedinečnosti.
Výstavu otvoril Pavol Prekop akciou k vlastnej inštalácii.
Vystavujúci autori: Alica Belková, Petroslav Berowsky, Alexandra Bodorová, Peter Cibák, Michal Huštaty, Martin Jombík, Tomáš Klima, Pavol Mackov, Miroslava Majorošová, Jana Mináriková, Matej Myslovič, Zuzana Ondrášová, Juraj Ondráš, Tomáš Picha, Pavol Prekop a Marián Vredík
Trvanie výstavy: 24. 11. – 15. 2. 2012
Veľká výstavná sieň
Kurátorky: Janka Mináriková, Silvia Rajčanová
Projekt podporilo MK SR

pv_02 pv_03 pv_04 pv_05 pv_06 pv_08 pv_09 pv_10

ALŽBETA ŠTEFUNKOVÁ-SABÓ – Pozdné kvety a iné omyly

Alžbeta Štefunková-Szabó Pozdné kvety a iné omyly, retrospektíva
Alžbeta Štefunková Szabó nastúpila na výtvarnú scénu začiatkom 70. rokov 20. storočia a po absolvovaní grafickej školy Vincenta Hložníka na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave prešla osobitou umeleckou cestou. Autorská výstava predstavuje retrospektívny výber z jej tvorby od roku 1969 zameraný najmä na médium kresby, ktorá je pre ňu zásadnou, sledujúc témy autorkiných cyklov: napr. Rovnováha, 1979, Venované Silvii Plat, 1993, Leto na ostrove korytnačiek, 2007. Súčasťou prezentácie je aj kolekcia olejomalieb, ktoré sú dopovedaním kresliarskych výskumov a atmosferických štúdií. Kresby A. Štefunkovej Szabó sú denníkovými zaznamenávaniami jej vlastných príbehov na výstave poskladaných do spoločnej mozaiky. Čisté línie, zmysel pre dekoratívnosť a jeho využitie, istá ruka autorky vytvárajú dojem idylickej rukopisne kultivovanej ilustrácie, niekedy plnofarebnej, ale aj expresívne úspornej. Ich podstatou sú však znepokojivé odkazy jej subjektívnej výpovede hovoriace o rôznych osobných skúsenostiach a zážitkoch, o konvenciách a stereotypoch v živote žien. Názov výstavy Pozdné kvety a iné omyly priznáva retrospektívny záber výstavy, ale je aj metaforou umenia A. Štefunkovej – Szabó. Odkazuje na krehkú a subtílnu výpoveď, ale aj na vtipom a iróniou odľahčený odstup od seba samej. Je vyskladaná z kresieb vzniknutých v rôznych obdobiach do jednej úvahy o tvorbe umelkyne.

Životopisné údaje:
1941, 27. marca sa narodila v Trnovci nad Váhom.
1955 – 1959 štúdium na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, odbor grafiky.
1960 – 1966 Vysoká škola výtvarných umení Bratislava, knižná ilustrácia a grafika u profesora Vincenta Hložníka.
1966 presťahovala sa do Martina, počas krátkodobého manželstva so sochárom Milanom Štefunkom sa narodila dcéra Zuzana.
1992 presťahovala sa do Uherského Hradišťa, kde bola v rokoch 1996 – 2002 pedagogičkou na Strednej umeleckopriemyselnej škole, odbor navrhovania obuvi.
Od roku 2004 žije a tvorí v Brne.

Samostatné výstavy:
1972 Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava
1973 Foyer Divadla SNP, Martin
1980 Slovenské národné múzeum, Martin, Považská galéria, Žilina
1981 Podunajské múzeum, Komárno
1982 Foyer Divadla SNP, Martin
1983 Galéria Život, Bratislava
1987 Oblastná galéria, Banská Bystrica

1988 Oravská Galéria, Dolný Kubín; Považská galéria, Žilina; Turčianska galéria, Martin
1989 Československé kultúrne stredisko, Berlín (s Jánom Kudličkom a Mikulášom Palkom)
1991 Turčianska galéria, Martin
1996 Maďarské kultúrní středisko, Praha
2000 Galerie D, Uherské Hradiště
2001 Maďarské kultúrní středisko, Praha
2002 Galéria ART-MA, Dunajská Streda
2004 Turčianska galéria, Martin
2005 Novohradská galéria, Lučenec, Múzeum maďarskej kultúry, Bratislava, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica
2006 VARIAS GALLERY, Žilina
2009 Kupkovské iniciace, Minigalerie 6.15, Zlín
Účasť na mnohých celoštátnych prehliadkach a zahraničných prezentáciách slovenskej grafiky (Banská Bystrica, Krakov, Venezia, Trieste, Padova, Varna), kresby (Žilina, Moravská galérie Brno, Národní galérie Praha, Viedeň), knižnej ilustrácie (Martin, Dunajská Streda). Od roku 2002 je členom Spoločnosti maďarských výtvarných umelcov na Slovensku.
2009 Rovnováha, 1969 – 2009, Mestská galéria Rimavská Sobota

Ilustrované knihy:
1973 Rázusová–Martáková: Pieseň o láske. Tatran, Bratislava
1975 Kazys Saja: Škriatkovia z basy. Mladé letá, Bratislava
1975 Gál Sándor: Csikótánc. Madách, Bratislava
1975, 1982 Jozef Pavlovič: Princezná Kvapôčka. Mladé letá, Bratislava
1977, 1983 Simkó Tibor: Tikirikitakarak. Madách, Bratislava
1980 Anton Habovštiak: O Orlovi na bielej skale. Osveta Martin
1981 Koncsol László: Színmuzsika, fényvarázs. Madách, Bratislava
1981 Zlatý srnec. Rozprávky Ludwika Bechsteina. Východoslovenské vydavateľstvo Košice
1983 A mullók városa. Madách, Bratislava
1986 Ján Štiavnický: Dobrý zmok a iné rozprávky. Osveta Martin
1988 Cesty bohov – Japonské mýty. Mladé letá, Bratislava
1990 Jozef Pavlovič: Des Contes des Princesses. Slovart (ocenenie Najkrajšia kniha roka)

Trvanie výstavy: 22. 9. – 20. 11. 2011

stef_01 stef_02 stef_06 stef_08

TRIENÁLE UMENIA KNIHY 2010

– medzinárodná nesúťažná prehliadka Autorskej knihy
Spoluusporiadatelia a odborní garanti:
Muzeum umění Olomouc, Česko – Gina Renotière
Muzeum książki artystycznej Łódź, Poľsko – Jadwiga Tryzno, Alicja Slowikowska
Magyar képzőművészeti egyetem Budapešť, Maďarsko – András Lengyel
Vysoká škola výtvarných umení Bratislava, Slovensko – Ľuboslav Paľo
Kurátori výstavy: Jiří Olič, Jarmila Kováčová
Trvanie výstavy: 3. 12. 2010 – 13. 3. 2011