Archív kategorií: výstavy a podujatia 2013

SAMI SEBE SI

Výstava Sami, sebe, si prezentuje sedem autorských kníh od ôsmich výtvarníkov: Petra Hilbert, Miloš Kopták, Tomáš Klepoch, Matúš Maťátko, Daniela Olejniková, Mária Neradová, Ľuboslav Paľo a Lenka Šturmankinová, ktorí sú príkladom toho, že i knihy možu mať svoje dobrodružné osudy.
Aj keď Slovensko je vo svete vnímané ako krajina s bohatou ilustrátorskou minulosťou s množstvom ilustrátorských individualít, prístup samotných autorov-ilustrátorov k vlastnej práci je chápaný viac menej tradične. Stále platí zaužívaná cesta, kedy vydavateľ hľadá ilustrátora na konkrétny projekt. Tento pre nás najpohodlnejší postup je možno i prežitkom minulosti, za ktorý treba byť vďačný, ale netreba sa s ním spokojiť ako s jediným.
Veď načo by chodil Mohamed k hore, vytvorí si horu sám. V prípade 8 autorov bol horou celkový proces zrodenia knihy. Od jej napísania, ilustrovania, grafického zalomenia či samofinancovania. Na jej vrchole je hotová kniha. Venovali jej svoju vieru, čas, zadĺžili sa a to len kvoli vízii, aby zrealizovali svoju najčistejšiu predstavu o knihe.
Výstava vznikla v spolupráci s asociáciou slovenských ilustrátorov ASIL.

Trvanie výstavy: 5. 12. 2013 – 2. 2. 2014

Kurátor: Miloš Kopták

sami_si_07 sami_si_08 sami_si_06 sami_si_05 sami_si_04 sami_si_01

TRIENÁLE UMENIA KNIHY II.

2. ročník Trienále umenia knihy Martin 2013
Autorská kniha predstavuje mnohorozmerný fenomén, ktorý v sebe spája postupy knižnej tvorby a voľného, vizuálneho umenia. Knihy, ktoré milujeme a máme s nimi často veľmi blízky vzťah, skúmame predovšetkým ako ich čitatelia. Zrejme preto sa zrodila potreba knihy vnímanej ako výtvarný originál. Autorská kniha sa viaže na taký formát knihy alebo objekt, kde sa primárny záujem autora, ale napokon aj diváka koncentruje na vizuálnu stránku diela.
Pre autorskú knihu je typické široké spektrum vyjadrovacieho registra v tradičnej alebo experimentálnej podobe. Podobne ako iné disciplíny súčasného výtvarného umenia, aj ona reaguje na aktuálne trendy, využívajúc popri klasických i najmodernejšie technológie. Obyčajne vzniká v jednom, prípadne v niekoľkých exemplároch, ale výnimočne môže byť realizovaná aj vo vyššom náklade, zvlášť pokiaľ ide o printové výstupy. Autorské knihy charakterizuje ich jedinečná koncepcia, ktorá je výsledkom autorského prístupu jedného tvorcu. Hlavnou kreatívnou osobnosťou je výtvarník, ktorý býva často aj autorom textu alebo pracuje s literárnou predlohou, najčastejšie citáciami či interpretáciami. Spôsob komunikácie medzi percipientom a dielom samotným je mnohokrát vyjadrený čisto vizuálnymi prostriedkami, bez použitia textu. Autorská kniha ako nový umelecký druh tak celkom prirodzene ponúka rôzne interdisciplinárne presahy vychádzajúce z bohatej ponuky pluralitného ideového či formotvorného registra súčasného vizuálneho umenia.
Turčianska galéria v Martine sa problematike umenia knihy venuje systematicky od roku 1993 (medzinárodná výstava a súťaž Bienále knižného umenia), od roku 2010 sa však sústredila na výtvarne príťažlivý fenomén autorskej knihy. 2. ročník medzinárodného výstavného projektu Trienále umenia knihy predstaví mnohotvárnu podobu autorskej knihy vo viac ako 160-tich dielach od 74-och autorov z Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska. Zo slovenských umelcov sa na výstave predstavia renomovaní tvorcovia staršej, ale i mladej generácie slovenských výtvarníkov, pre ktorých sa kniha stala celoživotným zdrojom tvorivých inšpirácií (Rudolf Fila, Dezider Tóth, Otis Laubert, Stanislav Masár, Róbert Makar, Andrea Pézman, Martin Derner, Katarína Balážová). Z českých mien spomeňme tie s najvyšším puncom kvality a medzinárodnými skúsenosťami s prezentáciou svojich kníh: Eliška Čabalová, Julie Kačerovská, Jan Měřička, Kateřina Zemanová a i. Z poľských umelcov zasa Zbigniew Salaj, Katerzyna Spielkowska, Ewa Latkowska, nakladateľstvo Correspodance des Art (reprezentovaná exkluzívnou knihou od Pawla Tryznu) a ďalší. Početné zastúpenie bude mať na výstave maďarská kolekcia autorských kníh, medzi inými Márton Barabás, Bornemisza Rózsi, Lengyel András, Sóváradi Valéria, Sejben Lajos a ďalší. Pod výber exponátov z jednotlivých krajín sa podpísali experti z partnerských inštitúcií, ktorí autorskej knihe venujú pravidelnú pozornosť, rovnako prezentačnú ako i zberateľskú. (Muzeum umění Olomouc zastúpené vedúcou odboru moderného a súčasného umenia a kurátorkou zbierky autorskej knihy MUO pani Ginou Renotiere, Múzeum umenia knižky v Lodži, zastúpené predsedkyňou Spoločnosti poľských tvorcov autorskej knihy pani Alicjou Slowikowskou a Jawigou Tryzno a Múzeum Sv. Štefana v Székesfehérvári zastúpené jeho historičkou umenia a kurátorkou medzinárodnej výstavy autorskej knihy v Székesfehérvári pani Izinger Katalin).
„Stretnutie tvorcov v stredoeurópskom priestore, zaoberajúcich sa autorskými knihami, má vždy osobitú atmosféru. Akoby absorbovalo pôvodnú ideu a rozpoloženie plné otvorenosti, kreativity a vzájomnej súnáležitosti, tak signifikantnej pre dobu jej vzniku – pre 60. roky, pestrofarebne kontaminované pop artom a výtvarnou avantgardou“ (Gina Renotiere).

Výstavu finančne podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Novo koncipovaný výstavný projekt je zameraný na aktuálne trendy a definície autorskej knihy v stredoeurópskom kontexte. Reprezentatívna výstavná prehliadka s medzinárodnou účasťou autorov – SR, ČR, PL, HU.
Kurátorky: Jarmila Kováčová, Gina Renotiére (ČR)

Trvanie výstavy: 21. 11. 2013 – 10. 3. 2014

TUK_02 TUK_03 TUK_04 TUK_05 TUK_06 TUK_07 TUK_08 TUK_09

trienále umenia knihy 2013

Výstavný projekt s názvom Trienále umenia knihy Martin 2013 sa snaží upriamiť pozornosť na súčasné trendy príťažlivého fenoménu tzv. autorskej knihy v priestore krajín V4.
Zámerom výstavy je konfrontovať tvorbu v oblasti autorskej knihy ako výtvarného originálu, predovšetkým objektu a konceptu. Na výstave budú prezentované knihy, ktoré prekračujú rámec klasických výtvarných médií a spĺňajú atribúty interdisciplinárneho výtvarného produktu (kniha ako video, akcia, performance,…).

Termín realizácie výstavy:
21. 11. 2013 – 10. 3. 2014

Termín prihlásenia prác je do 10. 10. 2013 Prihláška / Entry Form (PDF)

Hlavný usporiadateľ:
Turčianska galéria Martin
Partneri projektu:
Muzeum umění Olomouc,
Česká republika – Gina Renotiere, kunsthistorička a kurátorka zbierok autorskej knihy Muzea umění v Olomouci
Muzeum Książki Artystycznej, Lodž,
Poľsko – Jadwiga Tryzno a Alicja Slowikowska, predsedkyňa Zväzu poľských tvorcov autorskej knihy, výtvarníčka
Szent István Királyi Múzeum, Székesfehérvár,
Maďarsko – Katalin Izinger, historička umenia
Turčianska galéria Martin,
Slovenská republika – Jarmila Kováčová, kurátorka TUK

Kurátori výstavy:
Gina Renotiere, Jarmila Kováčová
Miesto konania výstavy:
Turčianska galéria Martin

TUK_foto

VSTÚPTE PROSÍM (!)

Vystavujúci autori: Eja Devečková, Richard Fajnor, Petra Feriancová, Anetta Mona Chisa & Lucia Tkáčová, Stano Masár, Marianna Mlynárčiková & Nóra Ružičková, Ivana Sláviková, Veronika Šramatyová.
Výstavný projekt Vstúpte prosím (!) je zameraný na diela, explicitne alebo okrajovo reflektujúce svet umenia. Svet umenia, pojem amerického filozofa a teoretika Arthura Danta, je tu nazeraný ako sieť kultúrnych, sociálnych a politických vzťahov, ktoré sa vzájomne podieľajú na konštituovaní takzvaného príbehu umenia a najmä umenia ako inštitúcie. Výstava takticky mapuje tie neokonceptuálne prístupy, v ktorých autori ako hrubý materiál využívajú priame odkazy na konkrétnych „členov“ sveta umenia. Týmito členmi (alebo agentmi) sú umelci a ich diela, ale aj teoretici vizuálnej kultúry a ich teoretické práce, jednajúci v mene umenia.
Skúmanie umenia a umeleckých kontextov (predovšetkým inštitucionálnych kontextov) sa v umení objavuje už koncom 60. a začiatkom 70. rokov prostredníctvom diel Michaela Arhera, Davida Burena, Hansa Haackeho či Marcela Broodthaersa. Táto tendencia sa stáva kľúčovou pre formovanie modelu európskeho konceptuálneho umenia. Spomenutí autori vyvrátili dovtedajšie presvedčenie o neutralite galerijného priestoru a poukázali na to, že jej územie predstavuje ideologicky a mocensky zaťaženú prezentačnú platformu. Tento zvrat mal za následok skúmanie vplyvu okolitých vonkajších kontextov a obsahov na utváranie identity diela, ktoré tak stráca svoj status autonómnosti (v zmysle autentickej nemennej identity faktického jadra). Ak by sme chceli uvažovať o paralelnom prúde na poli slovenského vizuálneho umenia, ktoré v tom čase (de)formovali diametrálne odlišné sociopolitické skutočnosti, mohlo by sa to zdať nanajvýš absurdné. Ideologické a mocenské postavenie oficiálnych centier umenia bolo jednoznačné až natoľko, že nebolo potrebné a ani možné, vyvíjať úvahy týmto smerom. Napriek tomu nachádzame neskôr isté paralely, prirodzene však postavené na odlišných základoch. Vizuálne umenie sa formovalo v opozícii voči oficiálnym umeleckým centrám a tak reflektovalo svoje možnosti vo vzťahu k rôznym neoficiálnym (ne)umeleckým prostrediam. Spomeňme si len na priestorom špecifické diela a environmenty vznikajúce na alternatívnych miestach.

Pripomeňme aj akčné zoskupenie Terén (1982 – 1987) a site specific inštalácie ktoré v rámci združenia vznikali, pričom práve dôvodom ukončenia tejto prevádzky, respektíve momentom jeho pochovania sa stalo, ako bolo uvedené „Nemal si nám to urobiť! Už si zinštitucionalizovaný!“ (Matuštík R.).
V súčasnosti sa skúmanie – formou komentovania, kritiky či analýzy – inštitúcie umenia a marginálnych umeleckých kontextov, ktoré sa podieľajú na prezentácií umenia, v zmysle jeho zviditeľňovania alebo zverejňovania, stále viac dostávajú do centra pozornosti autorov a stávajú sa rozšírenou témou ich referencie. Takto dochádza k semiotizácii rámcov a hraníc, v ktorých (a po ktorých) sa umenie pohybuje, čo umožňuje ich hlbšie interpretovanie, a teda aj prehodnocovanie.
Koncepcia výstavy nadväzuje na skúmanie fenoménu intertextuality a sústreďuje sa na tie diela, v ktorých autori prezentujú konkrétne osoby angažujúce sa v svete umenia v logike intertextuálnej narážky, respektíve intertextuálneho odkazu. Práve v logike intertextuality, ktorá vychádza z filozofie postmoderny, sa umenie javí ako sieť navzájom prepojených relácií. Tým, že prezentované práce predstavujú pohľad na stanovenú tému, z pozície jej samého vnútra, teda z pozície „insajdera“, možno hovoriť o istej náročnosti v čitateľskej prístupnosti týchto diel. Každé použitie narážky na konkrétne osoby angažujúce sa v umení sa stáva intertextuálnou stratégiou.
Takýto kľúč koncipovania výstavy dovoľuje poukázať na sémantickú rôznorodosť aplikovania tejto stratégie v tvorbe súčasných autorov a ďalej sa pýtať na ich motivácie. Odkrýva sa tu široká škála prístupov; smerujúca od inštitucionálnej kritiky, cez participatívne (dialogické) formy umenia až po tie, obsahujúce neofeministické diskurzy.

Kurátorka: Lucia Miklošková

Trvanie výstavy: 27. 9. – 10. 11. 2013

vstupte_03 vstupte_04 vstupte_05 vstupte_06 vstupte_07

DOROTA SADOVSKÁ – Živé šaty

Dorota Sadovská patrí medzi najvýraznejšie osobnosti strednej generácie na slovenskej vizuálnej scéne. Sadovskej výtvarný program sa formuje v intenciách neokonceptuálneho uvažovania. Pri hlbšom mapovaní autorkinej tvorby si môžeme všimnúť koncentrovanú previazanosť a komplexnosť jej uvažovania, pre ktoré sa stáva charakteristické skúmanie (príznačnejšie by bolo povedať azda ohmatávanie) limity telesnosti. Toto skúmanie sa nedeje len na úrovni zobrazenia, ale paralelne prebieha aj na úrovni média. Sadovskej tvorbu tak možno charakterizovať ako pohybovanie sa na území „medzi“, na hranici hybridnej ambiguity, území spojenia a prepojenia (tela a anti-tela, formácie a deformácie, obraznosti maľby a nielen maľby).
Zámerom výstavného projektu Živé šaty je mapovať líniu tvorby zameranú na tému odevu a šiat, ktorej korene siahajú k raným umeleckým prejavom a ambíciám autorky a tým zároveň poukazovať aj na nové súvislosti v interpretácií jej diela. Je vo všeobecnosti málo známou informáciou, že Dorota stredoškolské štúdium absolvovala na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave, v oddelení textilu (aj pod vedením K.Pichlera) a následne sa úspešne prihlásila na Vysokú školu výtvarných umení do Ateliéru voľnej textilnej tvorby, pričom po krátkom období prestúpila do Ateliéru maľby. V tejto načrtnutej skúsenosti autorky, možno mapovať základy jej priestorového cítenia a priam architektonicko-konštrukčnej výstavby diel, ktorá je výraznou črtou jej rukopisu.
Výstava sa v reflexii načrtnutej témy sústreďuje na práce vznikajúce od obdobia takzvaných nultých rokov až po aktuálnu prítomnosť. Presahy k vybranej téme však môžeme vidieť už skôr, napríklad v známom diele Kolárik pre Martina (rok 1998), alebo v, na výstave nezastúpenom diele, Zvliekanie z kože (rok 2003). Prezentované diela opäť potvrdzujú Sadovskej záujem o výskum telesnosti – telesnosti nielen v zmysle ľudskej telesnej bytnosti, ale takisto výskumu telesnosti média a jeho obraznosti, v aspekte intermediálnych presahov, kedy hranice samotného média vymedzuje tým, že ich prekračuje (M.Petříček). Záujem o telesné aspekty je v Sadovskej prácach zrejmý už od počiatku. Je potrebné spomenúť, že vždy sa jednalo o telo nahé, vyzlečené až na kožu a fragmentarizované, akoby odtelesnené (napr. telo ako hnietivá masa, dematerializované telo v sérií svätcov a pod.).

Ak je koža prvým telesným povrchom, tým druhým je oblečenie, naopak, ak sa budeme pozerať na človeka z perspektívy druhého, ich poradie sa obracia. Stella North, teoretička zaoberajúca sa výskumom gendrových a kultúrnych štúdií, tvrdí, že keď hovoríme o tele, hovoríme vždy o oblečenom tele, hovoriť o tele tak znamená hovoriť vždy skrz oblečenie. V tomto zmysle sa šaty človeka stávajú prirodzeným rozšírením jeho kože a tela (Quentin Bell). Takto načrtnuté myšlienky dokonale ilustrujú aj Sadovskej práce z cyklu Homographs (2010), či novovzniknuté dielo Živé šaty (2013), v ktorom sa odevným materiálom stáva biologický povrch klíčiacich rastliniek.
Odev je tiež miestom produkcie sociálno-kultúrnych významov. V diele Hniezda (2013) autorka nadväzuje na predchádzajúcu prácu s rozšíreným názvom Osie hniezda (2002), happening uskutočnený počas podujatia Socha a objekt v Bratislave. Výsledkom a zároveň reliktom tejto akcie bola mäkká plastika zo šiat. Na zemi zanechané šaty uložené do štruktúry „hniezd“ figurujú ako stopy zanechané po ich majiteľovi. Autorka pracuje so stereotypmi sociálnych habitov, ktoré sú ikonickými znakmi rôznych sociálnych rolí. Neprítomné telo, tak zastupuje odev portrétujúci svojho nositeľa.
Dielo Ako z obrázku (2011) je inštaláciou, šiat z jemného tylu s aplikovanými čisto-bielymi plátnami, ktoré ďalej dopovedajú inscenované fotografie zobrazujúce odev na modelke. Jemný, takmer transparentný materiál vyvoláva dojem, akoby sa obrazy samé vznášali v priestore, čakajúc na svoje použitie, zaplnenie. Zvláštnym momentom je, keď sa odev stáva nositeľným a zjavuje sa v ňom postava, ako alegória ožívajúceho obrazu. Dielo tak možno zároveň vnímať aj v kontexte diskusie o maľbe a jej expandovanom mediálnom poly, v rámci ktorej tvorba Doroty Sadovskej jednoznačne patrí medzi jeden z najzaujímavejších príspevkov.

Kurátorka: Lucia Miklošková

Trvanie výstavy: 27. 9. – 10. 11. 2013

ziv_sat_01 kopie ziv_sat_02 ziv_sat_03 ziv_sat_04 ziv_sat_06 ziv_sat_07 ziv_sat_08

 

SOCHA V MESTE VI.

SOCHA V MESTE 2013 / UMENIE MILLENIA
6. september 2013 v piatok od 16. do 20.30 h
event v priestoroch parku a kultúrneho móla na Divadelnom námestí

Usporiadatelia:
Turčianska galéria – Žilinský samosprávny kraj
Útvar hlavného architekta mesta Martin
Mesto Martin

Prezentované projekty a aktivity:
• Millenium street – mm cité
• Socha v meste 2003 – 2009 – open air výstava
• Tak trocha socha – workshopy detí zo ZUŠ, SSUŠ Martin a ateliéru dieťaťa KOCÚR pri Turčianskej galérii
• Socha v meste VI – Martin Piaček, Ján Gašparovič, Matej Rosmány, Matej Vakula – vernisáž výstavy
• Umenie architektúry – vízie a premeny Martina dnes – úspešné projekty ÚHA
• Projekcie workshopov ÚHA (projekty 168 hodín architektúry, 2008, let´s do mólo-mólo, 2010, Martin urban attractor, 2011)
• Y2K – svetelno-zvuková inštalácia Mateja Vakulu
• Výstava fotografií a výtvarných diel projektu zo Socha v meste VI
Kurátori: Martin Piaček, Jarmila Kováčová

Trvanie výstavy: 9. 9. – 13. 10. 2013

socha_VI_01 socha_VI_02 socha_VI_03 socha_VI_04 socha_VI_06 socha_VI_07 socha_VI_08 socha_VI_09 socha_VI_10