Archív kategorií: archív výstav a podujatí

archiv vystav

GEJDOŠ, ILLOVSKÝ: KAMEŇ A SKLO – 29. 11. 2016 – 12. 02. 2017

Už 29. novembra bude v Turčianskej galérii v Martine sprístupnená nová výstava, ktorá návštevníkom ponúkne pohľad na zaujímavú umeleckú kombináciu kameňa a skla. Kontrast materiálov akými sú kameň a sklo evokuje protichodné obsahy a ich dialogickosť je v umení a architektúre využívaná programovo. K fascinujúcemu dialógu dochádza práve ak máme dočinenia s tvorbou, ktorá sa snaží rešpektovať prírodné danosti kameňa ako aj úžitkové vlastnosti skla. Kamenné sochy Jána Gejdoša sú biomorfnými útvarmi popierajúcimi neprirodzenosť pravých uhlov a sterilných prostredí. Illovského tvorba naopak zdôrazňuje technické dispozície sklenených objektov a necháva ich akcentovať v ostrých uhloch pyramíd, a polopriehľadných priziem. Zaoblené a zakrivené v prírodnom rytme kamenného objektu tak v konfrontácii so sklenenými geometrickými formami naráža na roviny a prelomy, hrany a vrcholy umelo vytvorených, krehkých artefaktov. Otvorenie výstavy Kameň a sklo sa uskutoční 29. novembra o 17. hodine a výstava bude v priestoroch  Turčianskej galérie inštalovaná  do 12. februára 2017. Výstavný projekt bol z verejných zdrojov podporený Fondom na podporu umenia. Kurátorom projektu je Miroslav Haľák.

kamen-a-sklo

dsc_8944_mini
dsc_8975_mini

kamen-a-sklo-pozvanka

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

fpu_logo_pantone

VÝSTAVA V BERLÍNE: POVEDOMÉ FORMY – VÝBER DIEL AUTOROV SKUPINY MIKULÁŠA GALANDU – 01. 12. – 24. 02. 2016

Koncepcia výstavy POVEDOMÉ FORMY vychádza z projektu Pocta Andrejovi Rudavskému, ktorý bol realizovaný na jar 2016 Turčianskou galériou v Martine. Úlohou tak pôvodnej výstavy, ako aj jej konceptuálneho posunu na tvorbu celej skupiny tzv. Galandovcov, je upriamenie pozornosti na špecifickú formálnu reč diel Andreja Barčíka, Antona Čuteka, Vladimíra Kompánka, Rudolfa Krivoša, Milana Laluhu, Milana Paštéku, Andreja Rudavského, Pavla Tótha a Ivana Štubňu. Títo výtvarníci sú najdôležitejšími predstaviteľmi slovenskej povojnovej moderny a ich programové upriamenie sa na reinterpretáciu ľudových motívov zároveň nadväzuje a ďalej rozvíja dominantné témy nositeľov moderného Slovenského umenia: Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu, Janka Alexyho a Miloša Alexandra
Bazovského. Tvorba Skupiny Mikuláša Galandu, ako už aj ich skupinové označenie napovedá, sa hlásila k teoretickému odkazu práve zmienených pionierov výtvarnej moderny. Hoci intencia diel Laluhu, Krivoša, Barčíka či Paštéku spadá do tematického spektra klasickej predvojnovej moderny, ich tvaroslovie posúva slovenské umenie smerom k aktuálnym trendom novej figurácie a abstraktným prúdom 50-tych a 60-tych rokov minulého storočia. Prezentácia významných diel týchto autorov s cieľom sledovať typológiu reči ich výtvarných foriem ponúka možnosť spoznať nie len vrcholné prejavy slovenského výtvarného umenia, ale zamyslieť sa aj nad inšpiračnými zdrojmi tých povedomých tvarov, ukotvených v našich spomienkach, ale zároveň nejasných, poznačených zabúdaním na minulosť.
Človek je východiskom pri uvažovaní nad zobrazením univerzálnej formy. Ľudská postava a tvár človeka sú antropologickými konštantami vo vývoji výtvarného umenia. Potreba zobraziť život v jeho rôznorodosti motivuje k tým najosobitejším prejavom ľudskej fantázie a kreatívnosti. V modernom umení, a nie je tomu inak ani v jeho kapitolách z národných umení stredoeurópskeho regiónu, nestráca figuratívna tvorba svoj význam. Popri bezpredmetných abstrakciách a konceptuálnych tendenciách postmoderny je človek a jeho tvar, figúra a jej tvárnosť, nevyčerpateľným zdrojom informácií o dobe a jej vkuse, sociálnych hodnotách, kultúrnych prioritách, politických ideológiách a náboženských tradíciách. Na príklade tvorby týchto výrazných osobností moderného umenia na Slovensku zo zbierok TG v Martine rozlišujeme niekoľko štylistických a žánrových modifikácií foriem človeka. U Krivoša a Paštéku je figúra redukovaná do expresívnych hmôt vys-tupujúcich zo svojej amorfnosti náznakom tvarov a jednoduchých siluet. Milan Laluha a Andrej Rudavský svoje figúry konštruujú v prísnej dramaturgii autorskej štylistiky, kým Ivan Štubňa s Antonom Čutekom skladajú svoje hmoty v priestore materiálu (u Čuteka) alebo ploche grafiky (u Štubňu) do často prekvapivých a ironizujúcich kompozícií. Tóth s Kompánkom sú naopak glosátormi a mystifikátormi ľudového motívu na Slovensku. Ich prístupom sa z ikonického človeka na vidieku stáva šifra modernizmu. Tieto tendencie spája svojou lyrickou asamblážou Andrej Barčík, ktorý tak vo svojich naivizujúcich portrétoch ako aj nefigurálnych, kartových dielach, rozkladá nosné témy tradície výtvarného umenia na Slovensku do mnohovýznamových znakov.
V 60. rokoch, kedy Skupina Mikuláša Galandu programovo vystavuje (päť spoločných skupinových výstav: 1957- Žilina, SR/ 1959- Bratislava, SR/ 1962- Bratislava/ 1965-Bratislava/ 1968- Berlín, DE), vyúsťujú výtvarné tendencie abstrahujúcej redukcie a expresívnosti gesta do definovania tzv. novej figurácie. Oproti medzivojnovej novej vecnosti vidieť jasný paradigmatický obrat od predmetnej konkrétnosti k redefinovaniu antropologických parametrov v umení. Tieto parametre sú akoby zrkadlom vnútornej drámy jedinca zmietaného v povojnovej Európe medzi tieňmi systémových totalít a rozpoltenosťou nekonformnej individuality. Reflexie týchto hodnotových kríz v expresívnych a konštruk-
tívnych kompozíciách Galandovcov pri tom nie sú moralizujúcim apelom, ale skôr mani-festom slobody človeka v priestore spoločenského útlaku. O čo trpkejšie je konštatovanie
aktuálnosti týchto obrazov nových tvarov človeka v túžbe po vlastnej tvári aj v hodnotovo rozvrátenom verejnom živote druhého desaťročia 21. storočia. Sledujme tieto povedomé formy človeka, ktorý je svedkom premien a revolúcií. Inšpirujme sa obrazom človeka nastavujúceho zrkadlo dnešnej dobe, dobe strachu z neistoty a omylov zabúdania.
Súčasťou výstavy je aj fotodokumentácia zo života členov Skupiny Mikuláša Galandu v 70. rokoch, zaznamenaná fotografom Ivanom „Kelly“ Köhlerom. Fotografické dielo tohto umelca predstavuje jedinečný súbor dokumentárnej fotografie s mimoriadnou
invenčnou a autentickou hodnotou. Jeho osobný kontakt najmä s Vladimírom Kompánkom a Andrejom Rudavským sa pretavil do intímnych portrétov kreatívnych a životom skúšaných
individualít. Sú to fotografie sprostredkujúce obrazy výtvarníkov, bytostných umelcov akými Galandovci vo svojom odhodlaní boli. Za spoluprácu na tomto projekte patrí Ivanovi Köhlerovi veľká vďaka.
Vydala Turčianska galéria v Martine v zriaďovateľskej pôsobnosti
Žilinského samosprávneho kraja.
Zodpovedný redaktor: Ing. Alexandra Rybárová
Kurátor výstavy, autor textu: Mgr. Miroslav Haľák, PhD.
Dizajn: Katarína Jančovičová
Organizátor výstavy: Slovenský inštitút Berlín
Výstava POVEDOMÉ FORMY – výber diel autorov skupiny Mikuláša Galandu sa koná pod záštitou slovenského predsedníctva v rade Európskej únie.

skladacka.indd

 

 

 

 

 

skladacka.indd

3. TRIENÁLE UMENIA KNIHY – 29. 11. 2016 – 12. 02. 2017

Kniha ako signifikantný artefakt ľudskej kultúry je ideálnym médiom, na ktorom je možné demonštrovať aktuálne procesy formovania výtvarného myslenia v polohách konceptuálneho umenia, umenia inštalácie, ale aj najrôznejších skulpturálnych, plastických, digitálnych, ale aj klasickejších výtvarných postupov spracovania tých najrôznejších tém. Práve individuálny autorský prístup nelimitovaný tematickými ani žánrovými či materiálnymi obmedzeniami, zameraný na transformáciu média knihy otvára cesty k prekvapivým kontextualizáciam knihy v umení a v spoločnosti v špeciálne koncipovanej výstavnej produkcii. Turčianska galéria v Martine srdečne pozýva všetkých priaznivcov umenia na výstavu 3. ročníka Trienále knižného umenia, ktorá bude slávnostne otvorená dňa 29. novembra 2016 o 17. hodine a potrvá do 12. februára 2017. Kurátorom výstavy je Róbert Makar. Projekt 3. Trienále umenia knihy Martin 2016 bol z verejných zdrojov podporený Fondom na podporu umenia.

tuk-2016

dsc_8944_mini dsc_8975_mini

tuk-pozvanka

KAROL KÁLLAY – CONNECTIONS – 12. 11. 2016 – 03. 12. 2016

Turčianska galéria v Martine – Žilinský samosprávny kraj, The Israel Painters & Sculptors Association (R. A. ) Vás pozývajú na vernisáž výstavy CONNECTIONS – Karol Kállay v sobotu 12. 11. 2016 o 11. 00 v galérii Beit Shagal Haifa v Izraeli – Haifa & Northern District Chagall House, 24 Zionut Ave.

Nad výstavou prevzal záštitu veľvyslanec SR v Izraeli Peter Hulényi

Kurátor výstavy: Marián Pauer

Koordinátor výstavy: Ruth Segal

Miesto: Haifa, Izrael

Výstava potrvá do 03. 12. 2016

kallay_izraelהזמנה לתערוכה בנובמבר אסתר שילה (1) (1)

 

 

BRUNO HORECKÝ: OSLAVA KARIKATÚRY – 20. 10. 2016 – 11. 12. 2016

Smejme sa dnes, lebo zajtra bude neskoro!

 Dňa 20. októbra Turčianska galéria v Martine otvárala výstavu známeho martinského karikaturistu a ilustrátora Bruna Horeckého. Výstava Oslava karikatúry sa koná pri príležitosti 50. narodenín autora. Na jej slávnostnom otvorení v duchu hesla „Smejme sa dnes, lebo zajtra bude neskoro“ sa uskutočnil aj krst najnovšej knihy aforizmov od Jula Ondreja a Bruna Horeckého s názvom Škola prehrou. Karikaturista, ilustrátor Bruno Horecký sa narodil v Martine 16. 10. 1966, kde žije dodnes. Jeho prvá kreslená karikatúra bola uverejnená v časopise Život keď mal 11 rokov. Od roku 1986 začal pravidelne publikovať v slovenských printových médiách. Stal sa dvorným karikaturistom Pravdy, Národnej Obrody, Života Turca (do dnes) a tisícky jeho kresieb a komiksových stripov bolo uverejnených vo viacerých novinách. V roku 1998 sa v Martine zrodil známy celoslovenský mesačník Fľak pre deti od 0 do 99 rokov. Bruno Horecký taktiež spolupracuje s mestom Martin na časopise pre martinských žiakov a pedagógov – Martinský Fľak a Mladý záchranár, ktorý je zameraný na prevenciu úrazovosti u detí. Spolu s aforistom Julom Ondrejom spolupracuje 10 rokov a spoločne zostavili už 9 aforistických knižiek. Výstava Oslava karikatúry bude v Turčianskej galérii otvorená pre všetkých návštevníkov so zmyslom pre humor a priaznivcov karikatúry do 11. decembra 2016.

Bruno Horecký krst knihy Škola prehrou oslava karikatúry

pozvánka 2.cdr

SÚKROMNÁ STREDNÁ UMELECKÁ ŠKOLA – VIS À VIS/ZOČI – VOČI – 22. 09. 2016

Umelecká tvorba žiakov Súkromnej strednej umeleckej školy na ul. J. Lettricha. Žiaci I. – IV. ročníka študijných odborov Grafický a priestorový dizajn a Priemyselný dizajn predstavia širokú paletu výtvarných výrazových prostriedkov a obrazových štruktúr, tvorbu v oblasti plošnej a priestorovej reklamy, grafického a priemyselného dizajnu, knižnej grafiky a typografie, plagátov, interiérovej a animovanej tvorby. Podujatie pri príležitosti 10. výročia založenia tejto úspešnej školy sa uskutoční dňa 22. 9. 2016 o 16. hodine. Pre návštevníkov Turčianskej galérie bude výstava sprístupnená do 20. 11. 2016.

SSUŠ výročie – dlhá

0001 002 riaditeľ školy Peter KlimekZoči voči pozv

 

FOTOKLUB KAROLA PLICKU – FOTOGRAFIA 2016

Po prvý krát počas svojho dlhoročného trvania bude Fotoklub Karola Plicku v Martine vystavovať svoje práce v priestoroch kde cítiť ducha Galandu.

Otvorenie výročnej výstavy Fotoklubu Karola Plicku – Fotografia 2016 sa uskutoční v Turčianskej galérii v Martine dňa 21. septembra 2016 o 17. hodine. Výstava je vyjadrením ocenenia doterajšej činnosti Fotoklubu v komplikovaných podmienkach premien našej spoločnosti za dobu jeho existencie. Okrem súboru tradične objavných obrazov krajiny, bude mať návštevník možnosť stretnúť sa s projekciou starých fotografií a vybavením fotografov z druhej polovice minulého storočia. Prezentácia najúspešnejších fotografií členov klubu ukazuje posun vo vývoji fotografie, a zároveň tak približuje mladej generácii rozdiely v technologickom a tvorivom prístupe v tvorbe kvalitnej fotografie.

Výstava má tiež potenciál pritiahnuť k fotografovaniu, ako systematickej voľnočasovej aktivite, záujemcov o tento druh činnosti, a zároveň je aj pozvaním pre nových členov do radov Fotoklubu.

Fotografia 2016

0001_mini predseda fotoklubu a kurátor výstavy Juraj Antal_mini Vystavujúci členovia fotoklubu_mini

 

 

Fotografia 2016_Stránka_5

GUSTO HEGEDÜŠ – Krajina zem 8. 9. 2016

Ing. Gustáv Hegedüš /1941/ žije v Turčianskych Tepliciach a vyše päťdesiat rokov sa venuje fotografovaniu. Svoje práce prezentoval na samostatných výstavách, ako aj prostredníctvom viacerých klubových združení fotografov na Slovensku. V ostatnom období je aktívny vo Fotoklube Karola Plicku v Martine a Detvianskej umeleckej kolónii v Detve. Pri fotografovaní pracuje s chuťou a nadšením výtvarníka a to pre čistú radosť z tvorenia.

Na výtvarnú fotografickú scénu vstúpil už pripravený, s osobitým estetickým videním a svojským rukopisom alla prima   v čistote komponovania, práci s mäkkou i výraznou svetelnou, či farebnou tonalitou. Autor rozhľadený

v kultúrnom a spoločenskom svete inklinuje k slobodnej a otvorenej ceste spoznávania, chápania a vyjadrovania sa v škále od kontrastov k harmónii krásna. Jeho fotografie sú zažité, premyslené, precítene, s príbehom.

Fotograf Gustáv Hegedüš predstavuje tematický súbor fotografií z posledného obdobia, ktorý nazval Krajina Zem. Nadväzuje tak na svoje predchádzajúce úspešné autorské cykly Voda ako obraz a Moje živly.

Zo živlov zámerne vyberal to, čo ich robí výtvarne krásnymi a harmonickými. Racionálne zaznamenával ich estetickú realitu, prostredníctvom detailov i voľnejšej abstrakcie, umocnenú citom pre tvarový, farebný, svetelný a kompozičný súlad. Sledoval ich čistotu, spojenia, reflexy, ďalej asociácie, podoby vo formálnych i obsahových znakoch. Pozýval diváka k precíteniu prírodných nálad s obdivom a vďakou.

V tvorivej téme o zemi videl aj existenciálny pohľad na seba a ľudstvo spojený s otázkou, odkiaľ sme a kam ideme. Zem vníma ako planétu slnečnej sústavy, krajiny sveta, domovinu, konkrétne kopce s vodou, svetlom a vzduchom, či najbližší lán poľa alebo malú pestrú záhradku, a všetko plné života v jej premenách. Gustáv Hegedüš poznáva Krajinu Zem svojou dušou, žije s ňou v obdive, rešpekte, láske a bôli. Je preňho predovšetkým objavná, blízka i mystická, rovnako ako žena a obe sa mu v mysli a tvorbe prelínajú a život napĺňajú. Registruje však tiež necitlivé lokálne i globálne zásahy človeka v krajine a počuje volanie Zeme o pomoc.

Prostredníctvom svojich fotografií sa nám prihovára s láskavým posolstvom, aby sme Zem a život na nej milovali.

Mgr. Janka Kolláriková

Trvanie výstavy: 8. 9. – 16. 10. 2016

Krajina Zem – dlhá
DSC_8473

DSC_8496 DSC_8504 (1)

 

 

 

GH_A5_pozvanka_bez_orezu

KRÁSA MODRANSKEJ KERAMIKY

Martin na bielom koni, Jánošík, vinohradníčka a iné figúrky imitujúce rôzne povolania a každodenné činnosti ľudí a zvierat. Potešia návštevníkov výtvarným stvárnením bohatých slovenských krojov, slovenských ľudových tradícií a zvykov. Veríme, že drobná keramická figurálna plastika, ktorú zozbieral Vladimír Bullo, poteší aj Vás pri návšteve v Turčianskej galérii.

21. 7. 2016 – 4. 9. 2016

IVAN ŠTUBŇA – Tvárou v tvár možnostiam grafiky

Pri príležitosti nedožitých 90. rokov Ivana Štubňu, tohto dôležitého člena tzv. skupiny Mikuláša Galandu (* 6. jún 1926, Hiadeľ – † 20. máj 1994, Martin), si pripomenieme jeho tvorbu a upriamime pozornosť na dôležité aspekty vybraných diel. Komorná poloha grafiky Ivana Štubňu stojí akoby v úzadí voči expresívnym a veľkorysým gestám maliarstva Rudolfa Krivoša, či Milana Paštéku, alebo monumentálnosti sochárskej tvorby Andreja Rudavského. Pritom práve v koncepte Štubňovej grafickej tvorby môžeme syntetizovať najzásadnejšie prvky moderného výtvarného prejavu na Slovensku. Jeho koncentrácia na tento druh umeleckej produkcie zostala v skupine Mikuláša Galandu výnimočná a Ivan Štubňa, ako umelec, si pri tomto veľkom výročí zaslúži, aby bol jeho prínos pre slovenské výtvarné umenie zhodnotený.

V rámci vernisáže letného výstavného programu Turčianska galéria pripravuje nový formát výstav pod názvom IN FOCUS, v rámci ktorého bude vo foyer galérie vystavený výber diel, respektíve iba jedno dielo, na ktoré bude zameraná pozornosť aj v rámci umelecko-historického výkladu. Cieľom tak bude prezentovať prácu historika umenia s konkrétnym dielom. Spustenie nového formátu IN FOCUS bude v tomto prípade sprevádzané tradičnou prednáškou Face to Face, pri ktorej sa budeme venovať práve štýlu a výrazovým kvalitám vybraných prác Ivana Štubňu.

07. 07. 2016 – 04. 09. 2016

0001 (2)